Milo Urban: Živý bič

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte mi, povedať niekoľko slov k téme 1. svetová vojna v slovenskej literatúre – dielo Živý bič od Mila Urbana. Súhlasím s názorom, že táto kniha patrí medzi najvýznamnejšie diela novodobej slovenskej prózy. Živý bič podáva svedectvo o neľudskosti vojny. Dej sa odohráva v oravskej dedine Ráztoky. Popri celom rade výrazných postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť. Kompozične je dielo rozdelené na 2 časti: Stratené ruky – 25 kapitol a Adam Hlavaj – 24 kapitol. Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve časti spolu úzko súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej časti nás autor oboznamuje s dobou a prostredím deja a rozvíja prvé konflikty. Priamo sa zoznamujeme s väčšinou románových postáv. Domnievam sa, že k vytvoreniu niektorých postáv (Koreň, Ilčíčka, Kúrňava) M.Urbana inšpirovali živé postavy, a on ich dotvoril v súlade s celkovou atmosférou románu.

Druhá časť knihy je ucelenejšia. Zjednocujúcou postavou románu je Adam Hlavaj, ktorý tu priamo vstupuje do deja. Hlavaj bojuje na fronte 1. svetovej vojny, keď si však uvedomí, že vojna vôbec nemá zmysel, dezertuje. Uvedomuje si svoje otroctvo a vzbúri sa proti nemu. Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil zneuctením nešťastie jeho ženy Evy. Na konci románu do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa vzburou proti pánom pomstil za vojnové útrapy.V závere románu podpáli Hlavaj Áronovu krčmu, čo považujem za isté oslobodzujúce gesto od všetkého, čo ľudí v Ráztokách ťažilo:´I zdalo sa vtedy, že to nie dom horí, ale rozpúšťa sa akýsi obrovský, hnusný vred, prekliaty pomník jedného veku, zasadený do tváre dediny´. Myslím si, že Adam Hlavaj predstavuje dedinu ako celok – svojim konaním symbolizuje vzdor ľudu proti vojne a sociálnemu útlaku. Som toho názoru, že hlavnou myšlienkou tohto románu je dosiahnutie slobody, ktorá sa v závere románu stáva skutočnosťou pre všetkých. M. Urban vo svojich dielach vytváral tragické situácie, nastoloval a riešil v nich všeobecné ľudské problémy. Do našej literatúry nimi vniesol nový spôsob vykreslenia postáv, a to cez ich vnútorné konflikty. Vojna zabíja a mrzačí ľudí bez rozdielu. Kruto zasiahla do života Ráztok a jej obyvateľov. Tento kolektívny hrdina románu, neprežíva vojnu a jej následky v otvorenom konflikte, ale musí ich stráviť v sebe.

Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko navidomoči zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom až návrat Ondreja Koreňa z frontu, ako bezrukého a nemého mrzáka. Od tejto epizódy sa dejová krivka románu prudko dvíha. Postupne si ľudia však začali uvedomovať svoje postavenie, svoju úlohu vo svete. Ľudia len potrebovali niekoho, kto by ich viedol, kto by im ukázal cestu. Tým niekým bol Adam Hlavaj, ktorý vyburcoval v nich zápal spravodlivosti.
Román je, podľa mňa, akousi oslavou víťazstva ľudu a získania „biča voľnosti“ Boli to akoby posledné kŕče, v ktorých sa Ráztoky vypäli, aby zabudli na krvavú hrôzu, na desivý sen, trvajúci štyri a pol roka. Ráztočania, ten mäkký, poddajný ľud, ktorý toľké roky dal sa hniesť príkorím, zmenil sa na živý, mocný bič, vystrel sa vo vzduchu, zapráskal a po dlhom váhaní, chvení sa zaťal do živého. Urbanov román Živý bič je zaujímavým a výnimočným dielom v slovenskej medzivojnovej literatuře. Ďakujem za pozornosť a odporúčam aj ďalšie diela M.Urbana do pozornosti(Zelena krv).