Z obidvoch strán mal veľa priateľov i nepriateľov. M. L. King veľmi dobre poznal segregačné zákony (segregácia je druh rasovej diskriminácie) a vyzýval ľudí k nedodržiavaniu týchto zákonov. Neraz bol vo väzení a hrozila mu aj smrť. On sa však nebál a ďalej viedol ľud. Zorganizoval bojkot autobusovej dopravy v Montgomery. Prečo? V decembri 1955 bola uväznená Rosa Parksová, čierna krajčírka v Alabane, pretože odmietla uvoľniť v autobuse sedadlo určené pre bielych. A tak počas celého roka presviedčal King a jeho priatelia ľudí, aby odmietali používať autobusy v Montgomery. M. L. King, ale hlavne vôľa ľudu dosiahla nakoniec zrušenie segregačných zákonov na celom území U. S. A. Stalo sa to v rokoch 1964 – 1965. Vidíš, aká to bola krutá cesta. Ja som ti naschvál nespomenul, že už od roku 1789 Ústava Spojených štátov amerických zabezpečuje občanom rovnaké práva.“
Ako jednoducho sa končí rozprávanie Franka. Akú jednoduchú vec stačilo urobiť. Stačilo rešpektovať ústavu a nič z toho by sa nebolo stalo. Stačilo ju rešpektovať a mohli žiť nevinní ľudia. Ale nie! Ľudia sú takí nenásytní, tak túžia po bohatstve a moci, že sú schopní obetovať nevinných. Takto to bolo a je v Amerike, a tak to je aj v iných krajinách. Afrika je krajinou, ktorej sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť. Západné krajiny sa snažia o odstránenie apartheidu a zároveň ovládajú všetko, čo sa dá. OSN síce usilovne pracuje a výsledky sa dajú už pozorovať, ale pokiaľ nebude ochota z jednej a druhej strany, táto pomoc bude zbytočná. Veľmi aktívne spolupracuje cirkev, ktorá sa stará o všetky oblasti a usiluje sa dávať silu vôle, zjednocovať ľudí, stavať školy a vychovávať podľa sv. Evanjelia.
V jednote je sila. Je to naozaj pravda? Áno. Veď, keď nebudeme jednotní všetko sa rozpadne a ľudstvo zahynie. Cirkev vyzýva k jednote. Je jedno či je človek biely, čierny, žltý, Indián, ale keď má dobré srdce a snaží sa na svete žiť v porozumení, tolerancii, jednote a láske, tak mu je jedno, s kým sedí v autobuse. Staňme sa šíriteľmi mieru, porozumenia, jednoty a lásky. Veď právo na život má každý človek. Naozaj, zamyslime sa nad sebou a uvažujme o tom, ako my pomáhame odstrániť apartheid. Odstráňme apartheid v sebe. Zamyslime sa nad tým, či do nového tisícročia vstúpime s dobrým pocitom, s dobrými činmi, s čistým srdcom alebo dáme prednosť zlobe, nenávisti, bohatstvu, moci a apartheidu. Ja naozaj verím, že tí, ktorí si vyberú prvú alternatívu, určite nebudú ľutovať.