Maturity (Veď sme predsa len ľudia)

A tak skončili písomné maturity. Tie skvelé, dlhoočakávané maturity, na ktoré sa študenti tak dlho tešili. A to tak veľmi, že si ich ešte zopakujú. Dlhé, prebdené noci strávili s pocitom, že tie ohromné maturity sa už blížia. Až nastal ten deň, keď k ním plný očakávaní pristúpili. Kto by to bol čakal. K bonusu, ktorým bol piaty predmet, dostali ešte jeden darček v podaní správnych odpovedí z matematiky. Ale čo sa stalo? Niekde nastala zrada! A za ňou stál človek. Keď ich prvý krát rozdali, tak tu ani nebol. No čo, veď sú tak dokonale pripravené! Ale stala sa chyba. Nie veľká, len taká maličká. Tak hľadajme vinníka! Je to vlastne ešte človek? Vyhoďme profesorov! Veď oni ich rozdali. Alebo radšej úradníkov, ktorí ich mali zkontrolovať. A prečo nie rovno aj s riaditeľom? A čo keď to bola sabotáž brigádnika pri kopírke? To sú vinníci! Ale nedotýkajme sa Jeho! Veď on je tiež len človek! A keď sa mu to nepodarí tento krát, príde ďalší pokus. Dlhé, prebdené noci pokračujú. A ľudia sa môžu mýliť ďalej. Veď sme predsa len ľudia.