Farby a starosti mladosti

Napísať úvahu o dvoch druhoch ľudí nieje ťažké. Pokiaľ sa nenachádzate na jednej strane. Ja patrím k mládeži a preto aj moja úvaha môže byť zaujatá a subjektívna. Z môjho pohľadu je na mladosti zaujímavé skoro všetko, vzhľadom na to, že dospelosť a starobu som ešte neprežil. Z toho vyplýva, že nemôžem posúdiť, či je lepšie byť mladším, alebo starším. Som mladý a zatiaľ sa mi to veľmi páči. Moje najhoršie starosti sa týkajú školy, čo si vziať na seba alebo kedy prestať s pitím napríklad. Nemusím zarábať peniaze, nemusím tvrdo pracovať aby som sa mal dobre. Veď som predsa ešte malý, aj keď to tak nerád počúvam.

Mladí vo všeobecnosti uznávajú úplne odlišné hodnoty ako starí. Aj keď to znie ako trápna fráza, je to žiaľ tak. V dnešnom svete starší ľudia skoro vôbec neuznávajú modernú techniku, aj keď sa samozrejme nájdu aj výnimky. Podľa mňa je hlavný problém v tom, že čím je človek starší, tým sa viac bráni novým veciam. Starší ľudia neradi vychádzajú zo svojho zaužívaného života. Naopak – mladí stále niečo hľadajú, objavujú a skúšajú. Jednoduchým príkladom je napríklad výpočtová technika. Starší ľudia vo svojom detstve počítače poznali ako „obrovské prístroje pre dospelých“ a preto sa od nich dištancovali. Vývoj však speje dopredu a dnes je už počítač veľký ako kufrík a dokáže na ňom pracovať aj 5 ročné dieťa. Ako je potom možné, že malé deti zvládnu prácu s počítačom a ľudia, ktorí celý svoj život zasvätili tvrdej práci to nedokážu ? Podľa mňa je to vekom. Ako som už spomenul, na mladosti je z mojej strany zaujímavé takmer všetko, no z pohľadu dospelých na mladosti nemusí byť zaujímavé nič. Možno aj preto, že vedia, že do mladosti sa nemôžu sa do nej vrátiť. Niekto prežil svoju mladosť šťastne, no niekto nie. A preto sa k nej aj nerád vracia, snaží sa na ňu zabudnúť.

Mladosť je najdoležitejšia fáza ľudského života, pretože počas nej si človek formuje charakter, nadobúda najviac vedomostí, utvára si všeobecný rozhľad a vykonáva kľúčové rozhodnutia, ktoré do značnej miery ovplyvnia jeho budúcnosť. Učí sa rozhodovať správne, pokúša sa byť pripravený na život. Škola ako taká ho učí, on uvádza teóriu do praxe. Ak sa v škole naučí dobre gramatiku, môže sa z neho vypracovať celkom slušný jazykoznalec. Ak však nemá rád matematiku, neznamená to, že je hlúpy. Nemá k nej proste vzťah a nebude sa predsa učiť niečo, čo ho nebaví. Klamal by som, keby som tvrdil, že človek sa vyvíja len v mladosti. Ale mladosť je najdôležitejšia. Ak niekto vyrastá v gangu, nemá veľké vyhliadky na medicínu napr. Ale všetko je možné. Ak je to človek so silnou vôľou dokáže všetko. Postupom času mládež starne a uvedomuje si to. Obzeráme sa okolo seba a zisťujeme, že malý sused už nieje malý, že už má aj sestru ktorá chodí do školy a že my sa už nepredbiehame so spolužiakmi, kto bude mať skôr 150 centimetrov. Vieme, že starneme, starne predsa každý. A keď si uvedomíme, že sme už dospelí, čakáme na to, že budeme starší.

Starší ľudia sa stále na ulici prizerajú „ako tá mládež rastie“ aj keď si to niekedy nepriznajú, ale chcú byť v našej koži. Uvedomujú si, že sa pohybujú vo vážnom svete, kde sa nedá smiať na plné ústa, kde sa musia správať podľa pravidiel. Podľa pravidiel, ktoré im niesú vždy po vôli. Pretože v každom človeku na svete sa ukrýva dieťa. Aj keď len niekde v kútiku duše, ale predsa len. Neverím, že ani ten najtvrdší tvrďas nemá niekedy chuť vybehnúť vonku s kamarátmi z detstva.
A záver ? Nikdy si nebudem pamätať čo som tu teraz písal, pertože starnem a každým dňom mám dôležitejšie starosti. O pár rokov, keď budem mať auto, dom, rodinu si nebudem pamätať ako som vtedy vnímal rozdiely medzi mladými a dospelými, pretože už budem dospelý...