Tolerancia je popri láske naozaj dôležitá. Ak sa parneri navzájom netolerujú, nemá láska zmysel. No na rozdiel od lásky, sa tolerancia nachádza aj vo vzťahoch ľudí, ktorí niesú zamilovaní. Ľudia sa tolerujú každý deň, v práci, doma, na dovolenke. Obetujú pre tých druhých časť svojho „ja“, stotožňujú sa s ich názormi, vciťujú sa do ich životov. Ľudstvo už však nieje to čo bývalo, čo sa tolerancie týka. Láska to áno – tá tu bude stále, nikdy sa nezmení jej podstata. Ale tolerancia je trochu odlišná. Mení sa s dobou, mení sa každým dňom. Každá udalosť môže mať vplyv na celosvetové ponímanie tolerancie. Napríklad útok teroristov na Spojené štáty v septembri minulého roka zmenil pohľad celého světa na terorizmus. Svet sa spamätal, uvedomil si, že teroristov toleroval až príliš. Ale toleranciu nemusíme hľadať len v celosvetovom merítku. Stačí, ak sa pozrieme okolo seba, nájdeme veľa príkladov. V treťom tisícročí podľa môjho názoru tolerancia bude upadať. Možno to znie až príliš pesimisticky, ale je to môj názor. Na lásku mám pohľad veľmi optimistický a vnímam ju úplne ináč ako toleranciu, ku ktorej sa staviam trocha skepticky. Tolerancia bude aj v budúcnosti naďalej úzko súvisieť so slušnosťou. Všetci dobře vieme, že každá nová generácia je čoraz neslušnejšia, deti si viac dovoľujú. Nie je to chyba rodičov, ale chyba sveta. To, že rodiny na Slovensku vychovávajú svoje deti k slušnosti nepomôže, ak v televízii učia deti kradnúť, bijú sa a nadávajú. Všetko je to prepojené práve televíziou, internetom, mobilnými sieťami. Dnes už nie je problém dostať sa kdekoľvek na svete, dozvedieť sa čokoľvek, pretože sa to dá.

A záver ? Záverom by som sa chcela vyjadriť k budúcnosti. V budúcnosti ľudia k sebe nebudú milší, no láska nezanikne. Tolerancia bude sice menšia ako dnes, ale nezanikne. Možno sa nájde niekto mocný, kto si tieto dve věci uvedomí a pokúsi sa to napraviť. Mnoho ľudí sa pýta : „ Kam to tento svet speje ?“ Zaujímava otázka. Škoda, že neviem odpoveď…