Tajomstvo šťastia

Poznáme skutočnú lásku? Kam sa všetci ženú? Predstav si, že stojíš v strede rušnej ulice, je piatok popoludní a ľudia okolo Teba sa neúnavne ponáhľajú, aby stihli nakúpiť na víkend, vyskúšať si topánky alebo obzrieť si nové módne trendy. Každý ma v sebe nejakú myšlienku. Niekto si šťastne vykračuje so svojou najlepšou kamarátkou, iný zase smutne kráča a pri tom pozerá do zeme. Častokrát si ani neuvedomíme, že každá osoba okolo nás hľadá stratený kúsok, ktorý mu chýba. Iným slovom hľadá niečo, čo by získal a mohol by byť dlhodobo šťastný. Všetci hľadáme cieľ šťastia a radosti. Určite drvivá väčšina z nás túži po krásnej vile s minimálne štyrmi izbami, športovom aute a vždy usmiatom partnerovi. Náš cieľ je dokonalosť. Chceme sa jej priblížiť.Túžime po ocenení, aby nás mal každý rád a vážil si nás. Hľadáme a radi zhromažďujeme veci, ktoré nás uspokojujú, aby sme ich mali vždy po ruke. Idolom ľudstva je bohatstvo, sláva, moc a vyšportovaná krásna postava. A čo keby sme toto všetko mali? Mohli by sme so založenými rukami povedať: „Už som šťastný, nič viac už nepotrebujem. Keď umriem, umriem
s úsmevom na tvári.“ Prečo teda toľko bohatých a vplyvných ľudí sa rozchádza s partnerom? Prečo sa v ich vzťahoch môže vyskytovať nevera, neúplne rodiny, hádky
medzi rodinami? Prečo sa teda môžu bohatí ľudia cítiť sami a opustení, keď už dosiahli ten cieľ šťastia, po ktorom všetci tak túžime? Nemá ten cieľ nejaké nedostatky?

Všetko je márnosť
Jeden múdry kráľ, ktorý sa volal Šalamún, niekoľko storočí pred našim letopočtom napísal: Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín;zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou:mnoho žien.Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme, nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť;lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy;a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu.Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa - to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.

Niekto možno povie: ,,Mne stačí ku šťastiu šťastná rodina, deti.” Ibaže vo väčšine prípadov sa stane, že po mnohých rokoch už svoju milovanú osôbku tak neľúbi ako ju ľúbil kedysi. Už sa dokonca ani nedokážu normálne porozprávať bez toho, aby po sebe neštekali ako psi. Výsledkom je rozbité manželstvo, zranené detské srdiečka, neúplne rodiny. Prečo toľko manželstiev tak nešťastne skončí? Prečo je napr. v Amerike až 60% rozvodovosť? Kde je ten skrat? Prečo je všetko tak nedokonalé? Možno sme niečo zle pochopili… Skutočná láska

Skutočná láska dáva, neberie…
Všimli sme si to niekedy? Je v tom iba maličké slovíčko “dávať”, ktoré má nesmiernu hodnotu. Aké pocity prežíva človek, ktorý práve dostal od milovanej osôbky zlatý prsteň? Ako sa cítime, keď nás niekto pochváli za dobreuvarený obed? Samozrejme, že to musí byť z vlastnej vôle. Dávanie je výsledok, že nám na niekom záleží a posúva vzťah s ním dopredu. Platí to ku vzťahu k hocikomu, k rodičom, partenrovi, kolegovi, priateľovi… Dávanie je častokrát obetovanie vlastnej energie v prospech iného človeka. Dávanie má rôzne rozmery. Niekedy stačí aj príjemný úsmev.

Dávať nie je ľahké
Dávať nie je vôbec ľahké. Najmä, keď sme vyčerpaní z celého dňa a túžime byť sami. Nech sa budeme snažiť akokoľvek, nikdy nebudeme schopní prejavovať skutočnú lásku plnohodnotne. Môžeme do toho dať celú svoju energiu a vždy nás z času na čas niečo zlomí. Vtedy namiesto dávania nevedomky ubližujeme, keď po sebe kričíme, ponižujeme druhého, ohovárame, klameme…. a tým ničíme vzťah, ktorý sme možno dlho budovali. Sme jednoducho nedokonalí. S tým so mnou dúfam súhlasíte. Nech by sme boli za svoj život v 90%-tách úspešní v tejto skutočnej láske, stále nám zostane tých 10%, ktoré nás “potopia”. Mnohí ľudia, ktorí veria v Boha si myslia, že im ich dobré skutky zabezpečia istotu, že strávia život po smrti v nebi. Pýtam sa, kde je tá hranica, od ktorej si môžeš byť istý, že pôjdeš do neba:
Koľko dobrých skutkov je potrebné vykonať, aby si mal istotu? 1 000? 1 000 000? Viac? Menej?
Možeme byť dokonalí?
Hovorili sme si, že nikto nie je schopný prejavovať skutočnú lásku plnohodnotne, teda na 100%. Vždy nás niečo zlomí, a potom ľutujeme, že sme niekomu ublížili.
Keď neprejavujeme lásku (dávaním) 100%-tne, potom si prinášame do života trápanie, nenávisť, zlobu… a z toho plynú väčšie a väčšie nezdary ako hádky, nevery, rozvody, vojny. Či môže väčšina ľudí povedať, že pred rozvodom s partnerom sa s nim nikdy nepohádal? Môže sa stať teda nedokonalý človek dokonalým?
Áno, je tu riešenie. Je tu jediná cesta.Ale je dobré vedieť, že nikdy nebudeme dokonalí sami zo seba. Je tu Niekto, koho ešte nič nezlomilo, a preto je dokonalý a chce, aby sme vďaka Nemu boli dokonalý v Jeho láske. A prečo On? Lebo nemyslí iba na seba, ma ťa tak veľmi rád, že bol ochotný aj za Teba zomrieť. Veď kto miluje viac ako ten, kto je ochotný zomrieť za svojich priateľov? Možno sa teraz pýtaš: ,,Kto kedy za mňa zomrel?“ Asi tomu neuveríš, ale bol to práve Boh, ktorý svojho Syna dal,... Všímaš si to slovíčko „dať“? Dávanie je vlastne skutočná láska, ak niečo dávame z vlastnej vôle, tak tým prejavujeme lásku k druhej osobe a že nám na nej záleží. Tak sa teda vráťme späť. Boh dal svojho jediného Syna, toho ktorého nikdy žiadna nedokonalosť nezlomila, aby zomrel za všetko, čo nás robí nedokonalými, za našu zlobu, hádky, klamstvá, ohováranie, zrady,... kríži. Nezomrel, lebo o tri dni vstal z mŕtvych, aby mohol prebývať v našich srdciach. Keď Ho príjmeme, staneme sa dokonalými v Jeho láske, lebo práve On zomrel za naše nedokonalosti.

Ako Ho prijať?
Je to jednoduché. Stačí vlastnými slovami, či nahlas alebo v duchu priznať Bohu svoju nedokonalosť a prosiť Ho, aby zmenil Tvoj život, aby Ti ukázal správnu cestu, aby bol odteraz stredom Tvojho zivota: Pane, rozhodol/dla som sa, ze chcem zit odznova. Chcem, aby si odteraz bol mojim stredom kazdodenneho zivota a aby si ma viedol. Verim, ze vdaka Tvojmu Synovi, ktory zomrel za vsetky moje nedostatky mozem teraz prosit, aby si ma od nich ocistil. Lutujem vsetky svoje zle skutky, ktore som doteraz urobila a chcem zit odznova s Tebou.

Boh je jediný, kto môže zmeniť Tvoj život zo sekundy na sekundu úplne
od základu. Môžeš sa každý deň radovať z Jeho prítomnosti, z každučkého dňa prežitého s Ním. Je len na Tebe ako sa rozhodneš.
Vie o každej Tvojej myšlienke, o každom Tvojom trápení.
Stále je tu a čaká, kedy sa mu prihovoríš. Môžeš mu povedať úplne všetko...
Má Ťa rád, a preto nezahadzuj príležitosť...
Ešte stále môže byť neskoro.