Tieto údaje sú len čistá matematika, lebo hovoria o tom koľko ľudí môže žiť na Zemi a nie o tom z čoho budú žiť ľudia na Sahare kde pojem poľnohospodárstvo neexistuje. Ale to nie je jediný problém spolunažívania ľudí na Zemi. Rôzne národy to znamená rôzna kultúra, zvyky a hlavne náboženstvá. Veď myšlienka, ak sa to tak vôbec dá nazvať, že by moslim žil vedľa kresťana je nepredstaviteľná pri dnešnej mentalite ľudí. Existuje však teória, ktorá hovorí nie o zastavení rastu ale o prirodzenom poklese populácie a to vtedy keď spoločnosť dosiahne 1000 dolárov ročného príjmu na obyvateľa. Za tejto situácie sa v štáte organizuje sociálne zabezpečenie, rodičia sa začnú zaujímať o vzdelanie detí a začnú znižovať ich počet v záujme zvýšenia svojej aj ich životnej úrovne. Avšak je v tom menší háčik, pretože situácia je taká, že v 20% najchudobnejších krajín sveta je ročný príjem na osobu len 163 dolárov, zatiaľ čo v 20% najbohatších krajín je to 22 808 dolárov na osobu a rok. Takže na jedného takto bohatého človeka pripadá 140 chudobných. Na naplnenie tejto teórie si budeme musieť ešte počkať a možno sa ani nedočkáme, môže sa stať, že táto teória sa nepremietne do praxe. To by ale znamenalo nezastaviteľný rast počtu obyvateľov našej planéty. Určite existuje hranica pokiaľ môže ľudstvo zájsť, bolo by však smutné keby sme sa spamätali až keď ju prekročíme. Preto treba niečo robiť. Je nutné zastaviť alebo aspoň spomaliť rast počtu obyvateľov skôr ako bude neskoro, pretože všetko má svoje medze. Najväčší rast je v najchudobnejších krajinách, z toho vyplýva že sa nám na svete rodí chudoba. Mnohí títo ľudia nemajú vzdelanie, v krajinách v ktorých žijú sú časté nepokoje, prevláda hlad, sužujú ich choroby a čo je najhoršie, že veľa ľudí umiera pre nedostatok vody. Treba zmeniť ich myslenie, nie že čím je nás viac tým viac zarobíme, ale treba vraziť do kvality ich života a to je vecou vlád a politikov na celom svete, nie iba chudobné krajiny ale hlavne tie bohaté svetové priemyselné a hospodárske veľmoci by sa mali zaoberať týmto problémom a nie myslieť iba na svoj prospech.

Čína prijala opatrenia, ktoré jej pomohli spomaliť rast obyvateľstva a to tvrdými zásahmi do intímneho života ľudí. Mladí ľudia v Číne potrebujú povolenie ak chcú myslieť na sobáš a to isté platí ak si chcú založiť rodinu a mať deti. Tieto opatrenia sú síce tvrdé ale keď si už nevedeli pomôcť museli sa k tomu uchýliť. Čína je krajina ktorej počet obyvateľov je okolo 1,1 miliardy. A vďaka takýmto opatreniam sa rast spomalil. Ďalšou krajinou ktorá sa môže „pochváliť“ počtom obyvateľov presahujúcich 1 miliardu je India. Táto krajina sa ale nemôže pochváliť opatreniami ktoré by spomalili rast obyvateľstva, pretože sa im žiadne nepodarilo zaviesť. Takýto krach by mohol viesť k naplneniu katastrofických prognóz, ktoré vypracovala OSN. Najnovšia z nich hovorí, že ak sa ustáli pôrodnosť tak, že na jednu ženu pripadnú v priemere dve deti v roku 2300 nás bude okolo 9 miliárd. Ale ak sa nezmení terajší trend pôrodnosti hrozí že nás o tristo rokov bude 134 biliónov. Zamedziť takému vývoju môžu len vlády a svetové organizácie a to vytvorením určitých noriem a legislatív ktoré by viedli k riešeniu problému. Sociálni pracovníci predstavujú tiež určitú formu pomoci ale sú obmedzovaní a usmerňovaní legislatívou. Dôležité je pripraviť ľudí, povedať im čo sa môže stať, pretože dnešný jednoduchý človek nemá najmenšiu šancu o tom čo je to demografická bomba. Ľudia sa o takéto veci nezaujímajú, myslia len na seba a to nie je dobré. Pokiaľ sa toto nezmení nevidím budúcnosť ľudstva veľmi ružovo.