Keď sa zamyslíme nad touto otázkou, prvé čo nás napadne je – čo znamená veľa a čo málo. Niekto povie, že je nás veľa treba s tým niečo robiť. Súčasný počet obyvateľov na Zemi je niečo cez 6 miliárd. Je to veľa? Odhaduje sa, že pred 10 000 rokmi žilo na Zemi 5 miliónov obyvateľov. Na začiatku nášho letopočtu to bolo asi 200 miliónov, čo bolo podmienené hlavne rozvojom poľnohospodárstva. Toto číslo sa postupne zväčšovalo, v roku 1650 to bolo okolo 500 miliónov. Dnes je to 12-krát viac a ľuďom to trvalo približne 350 rokov. Je to neuveriteľný rast, hlavne ak zoberieme do úvahy, že v tomto období boli obidve svetové vojny. Ale ako to ukazujú čísla ani vojny tento rast veľmi nezastavili. Nie žeby som bral vojnu ako prostriedok redukcie počtu obyvateľov na Zemi – vojna je neospravedlniteľná vec, za ktorú si môžu jedine ľudia. Vo svetových vojnách zahynulo približne 70 miliónov ľudí. No aj napriek tomuto číslu sa rast obyvateľov nezastavil, práve naopak stále stúpa. Každý deň pribúda na Zemi okolo 200 tisíc ľudí. Vďaka technickému pokroku ľudstvo dokáže bojovať s mnohými chorobami čo znižuje mortalitu, zatiaľ čo natalita zostáva na rovnakej úrovni vplyvom tradícií. Natalita je najvyššia najmä v rozvojových krajinách, ovplyvňuje to nevzdelanosť a chudoba, využívanie lacnej detskej pracovnej sily a obavy zo staroby, ktorá je oprávnená, pretože v týchto krajinách nie je zabezpečená dôchodkami a ľudia sú závislí na svojich deťoch.
Najprudší rast obyvateľov je zaznamenaný v Južnej a Strednej Amerike, Afrike a južnej a juhovýchodnej Ázii, hlavne v ich rozvojových krajinách. Jednoduchý príklad hovorí za všetko, v Mexico City žije približne o tri milióny menej ľudí ako v celej Austrálii.

Tu sa treba zamyslieť nad otázkou či je nás veľa. Môj názor je, že je nás dosť, ale Zem má kapacity na to aby tu mohlo žiť ešte viac ľudí. Otázka je: „Koľko?“ Aj názory odborníkov sa líšia. Jedny hovoria, že hranica únosnosti už bola prekročená, iný zas vravia že Zem zvládne až 200 miliárd ľudí. Toto je podľa mňa poriadny extrém. Ale dá sa to. Plocha súše je 148 mil. km² a pri 200 miliardách by to bolo niečo cez 1351 obyvateľov na km². Podľa mojej mienky to je reálne hoci už dnes badať znižovanie sa kvality pôdy a je otázne či by toľko ľudí Zem uživila. Treba si vziať príklad z Egypťanov, ktorí žijú na 3% svojho územia a to v údolí a delte Nílu, hustota obyvateľstva presahuje 1500 ľudí na km². Na druhej strane je zas pravda, že životná úroveň v Egypte je na nízkej úrovni. Pri takejto tlačenici sa netreba čudovať. Na tomto príklade je vidieť, že Zem má kapacity pre veľa ľudí, hoci mnohé miesta na Zemi sú ťažko obývateľné alebo sa vôbec nedajú obývať. Veď kto z nás by to vydržal na Sibíri, Aljaške alebo Antarktíde kde -30ºC je normálna denná teplota. Alebo na Sahare, Gobi alebo Kalahari kde nieto ani kvapky vody. To všetko sú obrovské oblasti ktoré nie sú vôbec alebo keď už tak veľmi riedko osídlené. Avšak nič nie je nemožné, tak ako vyspelé hospodárstvo a technika spôsobili, že dnes je nás cez 6 miliárd a sme schopný existencie určite nám technika budúcnosti umožní obývať aj doteraz neobývateľné územia, tak aby sa nás na Zem „zmestilo“ viac. Keby bola taká Afrika obývateľná na 100% svojej plochy mohlo by tam žiť 15 miliárd obyvateľov pri hustote 500 obyvateľov na km². Dnes tam žije o 11 miliónov ľudí viac ako v Európe a pritom Afrika je 3-krát väčšia ako Európa.
Tieto údaje sú len čistá matematika, lebo hovoria o tom koľko ľudí môže žiť na Zemi a nie o tom z čoho budú žiť ľudia na Sahare kde pojem poľnohospodárstvo neexistuje. Ale to nie je jediný problém spolunažívania ľudí na Zemi. Rôzne národy to znamená rôzna kultúra, zvyky a hlavne náboženstvá. Veď myšlienka, ak sa to tak vôbec dá nazvať, že by moslim žil vedľa kresťana je nepredstaviteľná pri dnešnej mentalite ľudí. Existuje však teória, ktorá hovorí nie o zastavení rastu ale o prirodzenom poklese populácie a to vtedy keď spoločnosť dosiahne 1000 dolárov ročného príjmu na obyvateľa. Za tejto situácie sa v štáte organizuje sociálne zabezpečenie, rodičia sa začnú zaujímať o vzdelanie detí a začnú znižovať ich počet v záujme zvýšenia svojej aj ich životnej úrovne. Avšak je v tom menší háčik, pretože situácia je taká, že v 20% najchudobnejších krajín sveta je ročný príjem na osobu len 163 dolárov, zatiaľ čo v 20% najbohatších krajín je to 22 808 dolárov na osobu a rok. Takže na jedného takto bohatého človeka pripadá 140 chudobných. Na naplnenie tejto teórie si budeme musieť ešte počkať a možno sa ani nedočkáme, môže sa stať, že táto teória sa nepremietne do praxe. To by ale znamenalo nezastaviteľný rast počtu obyvateľov našej planéty. Určite existuje hranica pokiaľ môže ľudstvo zájsť, bolo by však smutné keby sme sa spamätali až keď ju prekročíme. Preto treba niečo robiť. Je nutné zastaviť alebo aspoň spomaliť rast počtu obyvateľov skôr ako bude neskoro, pretože všetko má svoje medze. Najväčší rast je v najchudobnejších krajinách, z toho vyplýva že sa nám na svete rodí chudoba. Mnohí títo ľudia nemajú vzdelanie, v krajinách v ktorých žijú sú časté nepokoje, prevláda hlad, sužujú ich choroby a čo je najhoršie, že veľa ľudí umiera pre nedostatok vody. Treba zmeniť ich myslenie, nie že čím je nás viac tým viac zarobíme, ale treba vraziť do kvality ich života a to je vecou vlád a politikov na celom svete, nie iba chudobné krajiny ale hlavne tie bohaté svetové priemyselné a hospodárske veľmoci by sa mali zaoberať týmto problémom a nie myslieť iba na svoj prospech.

Čína prijala opatrenia, ktoré jej pomohli spomaliť rast obyvateľstva a to tvrdými zásahmi do intímneho života ľudí. Mladí ľudia v Číne potrebujú povolenie ak chcú myslieť na sobáš a to isté platí ak si chcú založiť rodinu a mať deti. Tieto opatrenia sú síce tvrdé ale keď si už nevedeli pomôcť museli sa k tomu uchýliť. Čína je krajina ktorej počet obyvateľov je okolo 1,1 miliardy. A vďaka takýmto opatreniam sa rast spomalil. Ďalšou krajinou ktorá sa môže „pochváliť“ počtom obyvateľov presahujúcich 1 miliardu je India. Táto krajina sa ale nemôže pochváliť opatreniami ktoré by spomalili rast obyvateľstva, pretože sa im žiadne nepodarilo zaviesť. Takýto krach by mohol viesť k naplneniu katastrofických prognóz, ktoré vypracovala OSN. Najnovšia z nich hovorí, že ak sa ustáli pôrodnosť tak, že na jednu ženu pripadnú v priemere dve deti v roku 2300 nás bude okolo 9 miliárd. Ale ak sa nezmení terajší trend pôrodnosti hrozí že nás o tristo rokov bude 134 biliónov. Zamedziť takému vývoju môžu len vlády a svetové organizácie a to vytvorením určitých noriem a legislatív ktoré by viedli k riešeniu problému. Sociálni pracovníci predstavujú tiež určitú formu pomoci ale sú obmedzovaní a usmerňovaní legislatívou. Dôležité je pripraviť ľudí, povedať im čo sa môže stať, pretože dnešný jednoduchý človek nemá najmenšiu šancu o tom čo je to demografická bomba. Ľudia sa o takéto veci nezaujímajú, myslia len na seba a to nie je dobré. Pokiaľ sa toto nezmení nevidím budúcnosť ľudstva veľmi ružovo.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Je nás veľa, alebo je nás málo