referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Ako je ďaleko od človeka k človeku?
Dátum pridania: 02.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mc_beton
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 342
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
Každý deň, najčastejšie pri mojich cestách do školy a z nej, alebo pri prechádzkach mestom stretávam desiatky, ba až stovky ľudí. Tieto stretnutia sú obrázkovým príkladom toho, aký sme všetci odlišní. Nenájde sa nikde, kto by nemal vlastnú minulosť, prítomnosť a budúcnosť patriacu len jemu jedinému, Tento fakt, ktorý nás od seba vzájomne odlišuje je síce pravdivý, ale pravdivé je aj tvrdenie, že navzájom jeden druhého, či už je to, mama, otec, alebo priateľ, pekelne potrebujeme.
Prečo si potom niekedy dokážeme tak veľmi ubližovať? Je veľmi zaujímavé, aké rozmanité dokážu byť vzťahy medzi ľuďmi. Pokúsim sa ich k niečomu prirovnať. Mne osobne sa najviac podobajú na plavbu loďou. Vedia byť nádherné, plné svetla a čírosti, ale ako všetko sú občas poriadne hmlisté, tmavé a rozbúrené.
Čas plynie veľmi rýchlo a práve preto si aj mnohí z nás neuvedomujú, ako veľmi dokážu ubližovať ľuďom vôkol seba. Roky sa im zdajú ako dni a myslia, že im už všetci odpustili. „Nie všetky rany vylieči čas“ (Honoré de Balzac), pretože všetky bolestivé spomienky sa neustále vracajú. Pokiaľ sa s nimi nezmierime budú bolieť neustále ako ostrie noža.

Aby sa nám takéto chvíľky, ktoré krivia našu tvár stávali čo najmenej, mali by sme porozmýšľať nad príčinou tohto problému; problému, ktorý tváre našich priateľov odvracia od nás. „Sebectvo je jed každého priateľstva“ (Honoré de Balzac), a preto pred každým konaním úctyhodne zvážme či stojí za to kráčať po tenkom lane, kde na jednej strane nás čaká bolesť, na druhej falošné priateľstvo a až na konci priateľstvo bez lži a sebectva, po priznaní všetkých svojich zlých krokov, ktoré spôsobili bolesť. Často krát určite dospejeme k záveru, že sa náš rebríček hodnôt trochu pomiešal.
Vo výšinách sa čnejú hodnoty, lepšie povedané hmoty a do priepasti sa rútia nenahraditeľné a pre všetkých tak potrebné city. Práve preto by sme sa mali zohnúť a všetku tu krásu vytiahnuť z hlbín zabudnutia a nešetriť ňou. Naučme sa rozdávať lásku, úsmev, šťastie. Naučme sa pomáhať ostatným. Naučme sa byť ľuďmi. Tak čo, podarí sa nám to? Veď priateľstvo je bohatstvo, ktoré nesmieme speňažiť!
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.