Zaujímavá myšlienka. Myslíte, že je to pravda? Je humor soľou – korením života? Môže nám ho obohacovať, zlepšiť náš postoj k nemu?

Čo je to vlastne humor a aký je jeho zdroj? Nie je to nič fyzikálne, nedá sa zobrať do ruky, nemožno z neho pribrať, ba si zaň ani nič nekúpime. Načo nám potom je? Je to niečo..., čo podľa mňa nemá každý, a ten čo ho má, ho ešte nemusí vedieť použiť. Hovoríte si, taký humor, akože to nevie každý? To je tak ako s autom. Na jazdu potrebujete benzín, ale aj keď ho máte nadostač, to ešte neznamená, že ho viete riadiť. A čo je jeho zdrojom? So smútkom v očiach musím konštatovať, že to nie je radosť, akoby si všetci mysleli, ale priam naopak - smútok. Smútok, ktorý v sebe človek má a vtedy záleží na tom druhom či ho chytí za ruku a stadiaľ odvedie alebo ho nechá spadnúť do zabudnutia.

Prečo to teda nedokáže každý človek? Povedať vtip, teda jeden z nástrojov humoru, je jedna vec, ale to nie je to prvé orechové. Dokáže to iba jedinec, ktorý pretaví humor do života – dá mu tú správnu šťavu. Až vtedy sa stáva humor tou pravou soľou života.

A prečo práve soľou? Myslí sa tým nejaké vzpruženie života, niečo čo nám v ňom pomáha alebo naopak niečo, čo sa v tej najnevhodnejšej chvíli života vsype do rany a stále viac a viac ju rozožiera? Ale prečo by sa to potom spájalo s humorom? Veď áno, existuje aj čierny humor, ale ja osobne nepoznám človeka, pre ktorého by bol takýto humor soľou života. Pre väčšinu z toho veľkého vreca ľudí je práve humor tým každodenným potešením, trúsia ho vôkol seba, plynie stále s nimi. Sú to ľudia, ktorí dokážu tomu druhému vytvoriť vnútorný pokoj – dopriať harmóniu v duši, úsmev na tvári vo chvíli, keď je to pre neho najťažšie, keď to iní vzdávajú. Hlavne vtedy mu dodať silu žiť – to je najdôležitejšie. Práve toto je podľa mňa výsledok toho pravého nefalšovaného humoru. Humoru, ktorý zanecháva ľudí lepšími a dodáva im radosť tešiť sa z maličkostí, napr. vtedy, keď sa prihovoríš neznámemu dieťaťu slovíčkom: „Ahoj“ a ono sa na teba krásne usmeje.

Stále však hovoríme o tom, že pomocou humoru si život zlepšujeme. Nie vždy je to však pravda. Existujú ľudia, a je ich mnoho, ktorí pomocou humoru viac ubližujú ako pomáhajú. Oni nevedia, čo je to pravý humor. Vtip je iba veľmi mizivá časť humoru. Do vtipu alebo pekného slova musíte vložiť kus seba samého, myslieť to úprimne a hneď sa človek cíti lepšie. „Život nikdy nie je tak beznádejný, aby sa pomocou humoru nedal zlepšiť“ – toto je môj výrok a aj moje motto, ktoré ma sprevádza na ceste osudom môjho bytia.

Ale prečo autor výroku: „Humor je soľou života“ spomína práve soľ. Ako určité povzbudenie? Veď soľ je predsa slaná. Pri jej ochutnaní sa zaručene každému človeku objavia vrásky na čele. Prečo spája navonok dve odlišné veci: soľ – vrásky a humor – úsmev? Podľa mňa preto, pretože takí sme, takí sú ľudia vôkol nás. Z vonku sladkí a pod povrchom horkí a slaní ako soľ.

Skúsme, áno, to je ten správny základ, sa snažiť aby tých „zlých“ ľudí bolo čo najmenej a najlepšie: ZAČNIME OD SEBA!!!