My ľudia robíme stále chyby. Nikdy sa nesprávame, tak ako by sme chceli. Vždy máme čo naprávať. Preto by sme sa mali zamyslieť či konáme tak, aby sme sa mohli s pokojným svedomím pozrieť do zrkadla a nehanbiť sa sami za seba. Ale ako to robiť? Čo môžeme preto urobiť? Má to konkrétne pre mňa nejaký význam? Čo to znamená a čo to všetko zahŕňa?
Uvažujem nad touto myšlienkou a rozmýšľam či to má naozaj nejaký význam.
Myslím, že by som mala svoj život využiť, čo najlepšie. Neznamená to že si život nebudem vychutnávať, ale trošku rozmýšľať nad tým čo robím a ako sa správam.
Keď som bola oveľa menšia nad takouto myšlienkou som sa vôbec nepozastavovala. A asi, tiež, málokto v mojom veku. Bolo mi to prakticky jedno. Teraz som staršia a oveľa viac si uvedomujem svoje konanie a čoraz viac zodpovedám za svoje činy.
No ale prečo je to dôležité? Práve preto, aby som sa mohla po určitej dobe pozrieť do zrkadla a nehanbiť sa za to ako som konala alebo rozmýšľala. My ľudia sme tvory so slobodnou vôľou a rozumom. Tak prečo to nevyužiť? Využiť to pri vzdelávaní? Nemrhať časom, ktorý máme počas školských rokov. Snažiť sa čo najlepšie si plniť školské povinnosti. Naučiť sa čo najviac. Nemyslieť si, že škola je neužitočná, pretože každému človeku sa, či už staršiemu, alebo mladšiemu sa hodí v živote čo sa naučí. Veď ako povedal jeden slávny grécky filozof: „Viem, že nič neviem.“ Teda musíme na sebe stále pracovať, lebo stále nevieme dosť, aby sme s tým boli spokojní.

Problémom alebo prekážkou vo vzdelávaní je často lenivosť. Niekedy sa neviem donútiť urobiť si domácu úlohu alebo sa niečo naučiť, ale čo mi pomáha, je vedomie, že sa to dá využiť. Jednoduchý recept je pozrieť sa na celú vec z nadhľadu. Zamyslieť prečo to robím a prečo to chcem urobiť.
Často krát v bežnom živote nejde len o to čo všetko máme v hlave, ale o to ako to vieme využiť.
A čo tak vzťahy s ľuďmi naokolo? Ako tam prejaviť tento postoj snažiť sa žiť tak, aby som sa neskôr nemusela hanbiť? Mnohí ľudia majú zložitú povahu a je pre nich ťažké mať dobré vzťahy s ľuďmi naokolo. Ale čo keď vznikne spor? Alebo nedorozumenie. Najúčinnejšie je riešiť danú situáciu hneď. Nenechávať to tak. Ako? Prísť za človekom. Uznať si možno chybu. Napraviť sa. Urobiť zmenu. Snažiť sa. Dotyčný človek si náš postoj určite všimne a spor sa ľahšie prekonáva. Čiže začať od komunikácie. Ústupkov. (v rámci možností).

Určite to platí aj vo vzťahu k rodičom. Aj oni sú ľudia, s ktorými sa oplatí mať dobrý vzťah. Tak prečo ich neposlúchať? Nerešpektovať ich? Veľmi často nesúhlasím s tým, ako sa pozerajú na mnohé veci v mojom živote a s mnohými vecami otvorene nesúhlasím. No oni vedia, prečo to robia. Prečo zakazujú mnohé veci. Prečo sa tak správajú. Snažím sa ich rešpektovať, lebo viem, že to tak bude pre obidve strany lepšie.
Teda prečo sa nevzdelávať? Prečo nerobiť všetko najlepšie ako sa len dá? Čo nám v tom bráni? Nikto nie je dokonalý, ale pokiaľ sa človek snaží a pracuje na sebe už to je pozitívne. Pokiaľ prídu aj výsledky, tak je to úplne výborné. Potom sa človek môže s pokojným svedomím pozrieť do zrkadla a nemusí sa hanbiť sám za seba.