Láska nás zabíja

Láska? Mnohí si myslia, že vedia čo to je, ale v skutočnosti ani netušia, čo za silný, bolestný a možno aj krásny cit predstavuje. Niekedy je láska horšia ako nenávisť. Od začiatku sveta sa ešte nenašlo žiadne hnutie lásky, ktoré by neskončilo povraždením nespočetného množstva ľudí, zrejme preto, aby bolo vidieť ako veľmi sa milujú. Veď všetci pokrytci, čo kedy chodili po zemi, mali vrecká nabité láskou. Mnohí hľadali lásku a splodili samotnú nenávisť. Mnohí sa v nej sklamali, mnohí ju zneužili. Čo pre ľudí znamená? Úsmev na tvári, smútok v duši? Láska je vraj najkrásnejši cit.. Áno, ak ho cítia obe osoby rovnako. Ináč nemá význam a je skor človeku na príťaž. Každý ju bere inak. Ale láska nikdy netrvá celý život. Iste, je veľa ľudí, ktorí spolu nažívajú do smrti, ale je to pre takú lásku, akú cítili na začiatku? Alebo je to skor súhra dvoch ľudí zvyknutých na seba, či strach z toho, že bude dotyčný pozbytok života sám? Láska bolí, a to nemyslím teraz tak, keď sa dvaja ľudia rozídu, pretože jeden z nich si našiel niekoho iného, alebo ho už jednoducho nemiluje.

Nikto nie je ideálny. Každý má svoje chyby a málokedy sa ich zbaví, pretože by šiel proti sebe. Zamilujete sa do nesprávnej osoby a .. bolo by vám lepšie, keby ste tento často prehnaný cit nepoznali, pretože prichádzajú samé problémy. Niekedy je skutočne ťažké ich vyriešiť a vy ste nútení opustiť osobu, ktorú milujete. A bolí to. Veľmi to bolí. Lenže pre dobro samého seba a vlastný kľud a ľudí okolo seba to musíte spraviť. Čím neskor, tým je to ťažšie pre vás. Paradoxom je, že takmer vždy to nie je dosť skoro na to, aby to bolelo čo najmenej. Je taká zlá alebo taká úžasná? Je to pocit slobody alebo vazenia? Je jedinečná alebo je to len slovo s trochu vačším významom? Je to niečo jednoduché alebo tak strašne komplikované? Je to všetko alebo nič?? Neviem presnú odpoveď, nevie ju nik. Čo znamená pre mňa? Niečo tak otrasné až je to svojim sposobom krásne. Niečo, čo mi bere moju slobodu, niečo, čo je strašne zložité a problémové a je všetko a aj nič. Je jedinečná, musí byť, takého citu viac niet. Ale ten cit je v živote toľkokrát, že sa stupňuje. Vravíte, nikoho som nemiloval tak ako tohto a rozídete sa, myslíte na tú osobu niaky neurčitý čas a zrazu príde nová. Lepšia. A rozprávka sa znova začína. Len škoda, že sa nikdy ako rozprávka aj nekončí. Osobne sa bojím a nechcem milovať. Zdá sa mi hlúpe odovzdať svoje srdce osobe, ktorá ako po čase zistíme za to nestála. Je to skúška nás samotných. Úprimne, málokedy ňou prejdeme. Celý život ju hľadáme, tú ideálnu, najkrajšiu, najlepšiu.. Kedy pochopíme, že taká nie je?? Láska bolí viac ako nenávisť. Nedokážeme ju sami ovládať, aká je silná. Ovláda nás. Je to asi taká spása, že sa z toho neskutočného "raja" raz zbláznim. Ten sen o dokonalej láske ma čoskoro zabije.