Zima roku 1933 - Adolf Hitler sa stal kancelárom. Vyriešia sa naše problémy, veď Hitler pozná ich riešenie, je nádejou celého Nemecka, mysleli si jeho prívrženci. A Hitler naozaj poznal riešenie. Zakázal spolky, autorov, maliarov i hercov, ktorí ohrozovali jeho cieľ. Pokúšal sa vytvoriť nový svet, novú ríšu, zabudol však, že nie je Boh. A teda len ťažko pretvorí svet za šesť rokov. Len sotva vyhubí všetkých odporcov svojej myšlienky. Ale skúsil to, namiesto kvapiek dažďa naplnil ovzdušie olovom, pachom krvi a slzami beznádeje. Uspal ľudí spánkom, naplnil ich mysle snami o veľkom Nemecku, o nádherných domoch, o šťastných deťoch, o niečom dokonalom, dosiaľ nedosiahnuteľnom a tiež nemožnom. Všetci mu bezprostredne uverili. Deti od desiatich do osemnástich rokov sa stali členmi spolku Hitlerjungend. Chlapcov tam zoceľovali, pripravovali na boj, dievčatá na úlohu matiek. A hlavne im všetkým neustále pripomínali, akí sú pre ríšu dôležití, ako si majú ceniť svoj pôvod, svoju čistú rasu, modré oči, blond vlasy. A kde ostal individualizmus, vlastný názor, výnimočnosť, tak dobre známa u každého jedinca? Stratili sa pod spoločnou myšlienkou niekoľkých, ktorí nemuseli znášať jej následky.

Aké kruté muselo byť prebudenie z takého sladkého sna. Nové domy sa premenili na vojnou zničené, plesnivé a potkanmi preplnené chatrče. Z obrovskej ríše ostala pustatina poškvrnená krviprelievaním a „šťastným deťom“ tiekli z očí slzy, keď stáli nad hrobmi mŕtvych rodičov. A čo ostatní ľudia? Ako sa asi cítili po zistení tej zdrvujúcej reality? Zošaleli, alebo našli v sebe silu ísť ďalej? Dodnes na nich ľudia zazerajú rozpútali prvú i druhú svetovú vojnu, vyhubili okolo 5 miliónov Židov, skoro jedno celé Slovensko. Nikoho netrápi, že keby sa k nim Francúzi na Parížskej mierovej konferencii zachovali humánnejšie, možno by vojna vôbec nemusela byť. Vidíme iba to, že bola, a to, že ju začal Nemec, nie Francúz, ale Nemec. O čo všetko nás vojny pripravujú? Ľahká odpoveď. No predsa rodičov o deti, deti o rodičov, padajú domy, klesá vzdelanosť. A je toto naozaj všetko? Nie! Vojna ľudí oberá predovšetkým o ideály a ľudia bez ideálov sú iba bezduché a bezcieľne škrupiny blúdiace po tomto svete.

„Kráčal som po opustenom bojisku. Našiel som tam odhodené zbrane, šaty a ideály.“

Kedysi dávno to povedal Roda Roda, pretože celé polia sú vydláždené nevypovedanými snami.
Čo sa stalo, už nikto nezmení. My sa musíme snažiť o to, aby nevypukla 3. svetová vojna, pretože po vytvorení atómovej bomby by znamenala koniec všetkých snov.