Nikdy som nepremýšľala nevýhodami života. Postupne som však prišla na to, že jednou z nich je čas, ktorý na nič nečaká. Odíde zo stanice, na ktorú sme zabudli prísť. Vieme však, kde sa nachádza?

Mnohokrát sa mi stalo, že som spomienkami zaletela do minulosti. A musím uznať, že je popretkávaná nádhernými udalosťami, ktoré by som veľmi rada vrátila späť. Žiaľ, nedá sa to. Prečo? Veď človek už skrotil prírodu, no akosi ešte nenašiel spôsob, ako skrotiť čas. Filmové spoločnosti nás kŕmia sci-fi filmami, na ktoré sa niektorí pozerajú s jedinou vetou vyrytou v očiach: „Keby som tak mohla cestovať v čase“. Nanešťastie je to len myšlienka, na ktorú treba rýchlo zabudnúť.

Tento citát však neplatí len pre prítomnosť! Veď čo by dali Rómeo a Júlia, keby mohli vyriešiť spor medzi svojimi rodmi? A čo rodiny obetí, ktoré zahynuli kvôli fanatikom túžiacim po moci. Verím, že človek nájde spôsob ako skrotiť tento valiaci sa vlak, a potom sa rozbehne obchod, v ktorom nepôjde o drogy a peniaze, ale práve o čas. A mne nezostáva nič iné, len si povzdychnúť, zatvoriť oči a zasnívať sa. Mysľou zaletieť o jeden deň dozadu, kedy som sa mohla zachovať úplne inak. Čo by sa zmenilo? Netuším, môžem si to však predstaviť a čakať. A na čo? Na čas, ktorý vraj všetko vylieči. Som zvedavá, či to bude platiť aj v mojom prípade. Zatiaľ si môžem zapnúť televízor. A aký film práve beží? Má názov Moja minulosť! A čo ďalej?
Povzdychnem si a čakám, kedy zazvoní telefón, aby som mohla vymazať minulosť a nahradiť ju prítomnosťou. Čakám!