Na našej planéte žije 5 miliárd ľudí. Každý je odlišný, nie je možné nájsť ani jednu identickú dvojicu. Sú si však všetci rovní? Čo určuje možné rozdiely medzi ľuďmi? Kde vznikli? Prečo sa v dnešnej spoločnosti ľudia delia na takých a onakých? Otázku rovnosti rieši ľudstvo už celé tisícročia a poznáme mnoho postojov, ktoré k nej boli zaujaté.
Tak napríklad v starovekom Grécku a Ríme bola odpoveď na túto otázku jasná a to: nie. Ľudia sa delili na rôzne vrstvy, najvyššie, stredné a najnižšie, ktoré nemali žiadne právomoci ani výsady – otroci. Pozorujeme tam istú hierarchiu. Ani neskôr to nebolo o nič lepšie. Okolo hlavy spoločnosti (napr. kráľa) bola vždy privilegovaná skupina (šľachta), potom to bola skupina, ktorá patrila do stredných stavov (mešťania) a nakoniec skupina najchudobnejších, čo nemala nič (poddaní). Taktiež tu pozorujeme odňatie slobody najnižšej vrstve. Ďalším potvrdením toho, že človek má tendenciu robiť rozdiely je situácia, ktorá vznikla po objavení africkej lacnej pracovnej sily – čiernych otrokov. Milióny boli odvlečené do Ameriky, kde boli nútení tvrdo pracovať.
O zavedenie kladnej odpovede na túto otázku do reálneho života sa pokúsil utopický komunistický režim. V ňom si mali byť všetci dokonale rovní, no nebolo tomu celkom tak. Ľudia nesúhlasiaci s komunistickou ideológiu boli potláčaní, ich sloboda im bola odňatá, názory umlčané.
Naopak, fašistický režim sa pokúsil o presný opak. Skupinu ľudí označil za privilegovanú a ostatným odňal všetky práva, vyhlásil dokonca, že nie sú ľuďmi. V dnešných demokratických časoch je odpoveďou áno, no to je len ideál politického zriadenia, v skutočnosti odpoveď ostáva záporná. Dôkazom toho sú stále prítomné rozdiely medzi vrstvami, mnoho predsudkov a – RASIZMUS.
Prečo takéto zmýšľanie? Čo nabáda ľudí k tomu, aby robili rozdiely kvôli farbe pokožky či výzoru? Je to ich strach z nepoznaného. Keď sa človek stretne s niečím novým, neprebádaným, väčšinou zareaguje alebo záujmom, alebo strachom. A rasisti patria práve do tej druhej skupiny. Boja sa odlišnosti farebných ľudí a tento strach skrývajú za nenávisť, prípadne agresivitu, pretože nikto nerád priznáva, že sa niečoho bojí.
Toto bol teda krátky prehľad ľudského správania sa. Je však záporná odpoveď na našu otázku, ktorá je taká častá aj oprávnená? Myslím si, že nie. Veď nezáleží na tom, či sme bieli, čierni, alebo kamilkovo drapkaví, pekní či škaredí, z Afriky či Ameriky.. Toto zmeniť nemôžeme a tak by sa podľa toho ani nemalo súdiť.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie