Prečo som na svete rád/a?

Je to trochu ťažká otázka, ktorá má mnoho odpovedí. Žijeme len raz a preto by sme mali využiť všetky slasti a radosti čo nám život prináša. Hoci život nie je len samá radosť, mali by sme ho žiť naplno. Súčasťou môjho života sú moji rodičia a moja sestra, ktorých mám nadovšetko rada. Som na svete rada, lebo mám skvelých kamarátov ktorí mi pomôžu v každej situácii. Ďalej mám strašne rada tanec, hudbu a všetko čo k tomu patrí. Ak som už raz tu, musím si nájsť vlastnú cestu. Ak nie, stratím sa. Vždy je možné nájsť dôvod prečo žiť. Ak raz budem starenka s kopou vnúčat a papučami s brmbolcami, určite sa chcem pozrieť dozadu a povedať si, že to bol super veselý a príjemný život a že to za to stálo. Zmyslom života každého človeka je nájsť pravé šťastie. Všetci ľudia boli stvorení, aby pomáhali neustále sa rozvíjajúcej civilizácii. Celkom rada chodím do školy, lebo mám tam plno kamarátov a chodím tam preto aby som sa niečo naučila.

Zmyslom života každého človeka je nájsť pravé šťastie. Pravé šťastie sa však nedá univerzálne definovať, lebo súčasťou jeho pravosti je najmä individuálna subjektívnosť. Tá spočíva v charakterových vlastnostiach človeka, v jeho slobodných túžbach a životných snoch. Teda zmyslom života človeka je naplnenie, ktoré mu prinesie pocit šťastia a uspokojenia. Heterogénnosť ľudských charakterov vytvára rôzne zmysly života, ktoré sa dajú rozdeliť na materiálne a duchovné, a tie sa líšia svojou podstatou i spôsobom prejavu. Materiálne hodnoty dokážu istým spôsobom uspokojiť človeka, ale ich trvácnosť je časovo obmedzená a hodnota nie je optimálna, a tak sa uspokojenie stáva dočasným a nevedie k úplnému a celoživotnému naplneniu.

Duchovné hodnoty dokážu priniesť šťastie na dušu, lebo vedú k láske, dobru a kráse človeka. Taktiež vnášajú do života pozitivizmus a entuziazmus. Ale keďže človek má telo i dušu, ideálnym zmyslom života, ktorý vedie k optimálnemu naplneniu je racionálnou syntézou materiálneho a duchovného vnímania sveta, avšak s prioritným postavením duchovných hodnôt. Toto vnímanie teda uplatňuje fakt, že duša je viac než telo, resp. pocity duše sú viac než potreby tela, a zároveň nevylučuje, ale umožňuje hľadanie istého uspokojenia aj v materiálnych hodnotách. Prioritné postavenie duchovných hodnôt zabezpečuje ich prevahu, t.j. v zásadných životných rozhodnutiach by sme sa mali riadiť ideálmi, ktoré tvoria krásu duše.

Všeobecným príkladom takého ideálu je láska a jej konkrétnou podobou je napr.láska k ľuďom, dobru a k Bohu. Zmysel života však nesmie ostať len súbor myšlienok a pravidiel, ale je nutné jeho implementovanie do reálneho života. Ten, kto má vlastný slobodný zmysel života a verí v jeho krásu, má aj chuť žiť, a teda denné prekonávanie problémov sa mu stane ľahším. Verte v svoje sny, hoc i len tajne v kútiku duše, lebo sny vám dajú nádej. Nádej vzbudí vieru a vo viere nájdete silu. Silu, ktorá vám pomôže na ceste životom prísť až k cieľu, kde nájdete splnenie svojich snov a teda aj pravé šťastie. Uvedený zmysel života a jeho realizácia je náročná, a preto je vlastne skutočným umením. Človek by sa teda počas svojej existencie mal učiť umeniu života. To spočíva najmä v zosúladení a uspokojovaní jeho potrieb, tak aby neublížili ostatným ľuďom. Teda nesie v sebe heslo „Ži a nechať žiť. “ Mali by ste žiť takým životom, ktorý sami pokladáte za správny.

Taktiež treba veriť v svoje zásady a žiť, tak aby ich princípy z vášho života vyžarovali. Treba si však uvedomiť, že nie ste na svete sami a vôkol je plno ľudí, ktorí tiež túžia po svojom šťastí. Teda v umení žiť je skrytá aj tolerancia, pochopenie a snaha pomáhať ostatným ľudom ku šťastiu. A preto je dobré nájsť zdravý kompromis medzi egoistickým vnímaním sveta a ideou vzájomnej ľudskej spolupatričnosti a pomoci. Umenie života, t.j. umenie žiť správnym životom, by sa pre každého z nás malo stať istou inšpiráciou na ceste životom a idea byť umelcom v tejto humánnej forme umenia životným snom. Počas života človek prechádza rôznymi vývinovými a vývojovými zmenami. Vývinové sú súčasťou fyziognomických premien organizmu a vývojové sú znakom nášho duševného rozvoja.
Duševný, resp. intelektuálny rozvoj by mal byť životnou ideou každého z nás. Aj keď je človek bytosť obmedzená, má v sebe schopnosť myslenia, ktorá je vzácnym darom, lebo práve myslenie je matkou ľudského vývoja. Preto by sme si ju mali vážiť a naučiť sa ju ovládať, a teda rozvíjať sami seba. Všetky schopnosti človeka by mali slúžiť idei sebazdokonalovania, a tým spoznáme aj umenie bytia a spolunažívania. Váš život by teda nemal byť len chabým strávením času, ale plný snahy o rozvoj vašej osoby a to napr. v podobe rozvoja schopnosti milovať, myslieť, chápať, a taktiež plný snahy o rozvíjanie vašich talentov a napĺňania sveta dobrom. Súčasťou života človeka je aj prístup k veciam a udalostiam. Poznáme dva základné druhy a to optimizmus a pesimizmus. Optimizmus vedie k posudzovaniu vecí z lepšej stránky, zdôrazňuje životné klady a verí vo vývoj k lepšiemu. Pesimizmus naopak má sklon posudzovať veci a udalosti z horších stránok a verí v uskutočnenie horších, prípadne najhorších možností. To, aký prístup má človek k veciam a udalostiam, určujú najmä jeho životné skúsenosti. Preto vnucovať niekomu váš postoj, aj keď chcete pomôcť, nie je správne. Každý postoj má svoje výhody aj nevýhody. Preto je dobré urobiť syntézu, vybrať si z optimizmu a pesimizmu to výhodné a brať svet reálne. Napríklad výhodou pesimizmu je to, že ak očakávame horší výsledok, tak ak sa tak aj stane, naše sklamanie bude očakávanejšie a teda aj bolesť z neho menšia, ale v prípade kladného pozitívneho výsledku budeme ešte šťastnejší. Eventuelne z optimizmu môžeme čerpať nádej, vieru v naše sny a vnímať krásu bytia.

Taktiež je lepšie ak veci nenechávame len nanáhodu, ale aktívne sa snažíme o čím lepšiu pravdepodobnosť pozitívneho výsledku. Istým spôsobom je jedno ako určité špecifické veci a udalosti vnímame a je dôležité vlastne to aké sú. Preto aj istá dávka triezveho realizmu je dobrou prímesou. Každý človek sa denne stretáva s rozhodovaním. Mnohé rozhodnutia môžu výrazne ovplyvniť našu budúcnosť, a keďže žiadne nieje retroaktívne treba byť dômyselným. Preto je nutné sa riadiť pravidlom „Život je otázkou priorít. “ Táto téza núti človeka zamyslieť sa a vytvoriť svoj vlastný rebríček životných hodnôt na základe, ktorého sa v budúcnosti bude rozhodovať. Každý by sme mali mať jasné priority vytvorené na základe nášho zmyslu života.

Rozhodovanie podľa priorít však neznamená, že každé rozhodnutie však prinesie očakávaný pozitívny výsledok, ale docielime to, že sa rozhodneme na základe nášho slobodného presvedčenia a urobíme to, čo sami pokladáme za správne. Prípadne je dobré napr. predstaviť si imaginárne váhy a na jednu stranu dáte pozitíva a na druhú negatíva rozhodnutia. A potom na základe vašich priorít uvidíte, ktorá alternatíva má pre vás väčší osoh. Pri rozhodovaní sa zbavte naivnosti a riaďte sa rozumom, ale dajte prioritu láske a teda hoc budete rozmýšľať racionálne, ostanete verní hlasu vášho srdca. Taktiež sa snažte svojim rozhodnutím neublížiť nikomu, ale zároveň aj chráňte sami seba. Vaše rozhodnutia určujú smer na ceste životom, preto buďte dômyselní a pripravení niesť adekvátnu zodpovednosť. Každý človek však chybí. Ale múdri ľudia sa snažia poučiť z chýb. Buďte teda múdri a učte sa na chybách. Tým zmeníte apriórne vedomosti na aposteriórne skúsenosti a vaše ďalšie rozhodovanie už bude jednoduchšie a lepšie.

Aj keď sú isté veci, ktoré musí človek v živote pochopiť sám, sú aj veci, na ktoré nepotrebujete vlastné chyby. Učte sa preto z chýb iných a aj tým predídete vlastným omylom. Chyba je eventuálna súčasť každého rozhodnutia, sme ľudia a teda aj chybíme. Zmierme sa s týmto faktom a aj to nám dopomôže k poučeniu. Mnohých ľudí sprevádza životom aj viera v osud, čiže fatalizmus. Ten úplne vylučuje slobodu človeka a jestvovanie náhodných javov, a preto je z racionálneho hľadiska neprijateľný. Ak by človek nemal slobodnú vôľu a teda aj slobodu rozhodovania, ľudský život by bol vlastne už len vopred napísanou hrou. Naša existencia by teda ani defacto nebola našou. Stratili by sme možnosť rozhodovať o našom živote, a teda nežiť život podľa našich osobných predstáv. Žili by sme vlastne len podľa vopred determinovaných udalostí. Taktiež existenciu náhodných javov plne dokazuje príroda, skúmaná z hľadiska molekulárnej fyziky. Viera v osud je skvelým príkladom ľudského alibizmu.

Je nutné si uvedomiť, že každý človek má právo na vlastnú slobodu, resp. na vlastné slobodné rozhodovanie, a následne je povinný niesť za svoj život aj zodpovednosť. Istá varianta osudu je však prípustná, a to taká, ktorá pripúšťa slobodnú vôľu, a zároveň isté životné udalosti je možné považovať za osudové. Toto je istým nepriamym dôkazom zásahov Boha v živote človeka. Každý život na zemi sa končí smrťou a teda smrť je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Je poslednou zástavkou na ceste životom. Nikto z nás nevie kedy a ako príde, preto je dobré byť vždy pripravený a mať čisté srdce, najmä ak veríte v Boha. Videl som príbeh človeka, ktorý sa rozhodol stratiť život a v posledných chvíľkach, keď sa už nemohol vrátiť späť povedal ... „ Život je krásny. Je plný nádherných maličkostí, ..... “Uvedomil si túto vzácnu pravdu až, keď už bolo neskoro.
Vy ste stále tu a žijete svoj život. Máte možnosť naučiť sa ho chápať, vychutnať si jeho krásu a hľadať svoje šťastie. Nepremárnite ani jeden deň svojho života, lebo tak stratíte to, čo si už nikdy nebudete môcť získať späť. Buďte vďační za každé nové ráno, vážte si každého dňa, žite naplno, bojujte s prekážkami a nevzdávajte sa. Žiadnym sklamaním, nech je akokoľvek veľké sa nekončí váš život, a teda ani definitívne nestrácate nádej, že raz sa vaše srdce plne usmeje. Zmyslom života je nájsť pravé šťastie. Verte, že nič pravé nezískate bez námahy a niekedy aj bolesti. Žiť neznamená len tešiť sa, veseliť a usmievať. Žiť znamená aj bojovať. Lebo bez boja nie je výhra. Každý máte právo na šťastie a všetko čo potrebujete nájsť na ceste ku šťastiu je skryté vo vás. Nájdite seba, zmobilizujte všetky svoje sily, oprášte z vašich pliec neúspech a vydajte sa znovu na cestu ku šťastiu. Život je príliš krásny a vzácnyna to, aby vám ho lenivosť a strach kradli. Bojujte s nepriateľmi života, meňte sa k dobrému, zbavujte sa neduhov. A ak sa rozhodnete zmeniť sa, nech prvou vetou vášho plánu nie je od zajtra ... alebo napr. ešte týždeň a potom konečne ..... , ale hneď sa začnite snažiť. Vážte si seba, vážte si svoje zdravie. Ale vážiť zdravie neznamená vravieť ..áno, jasné zdravie je najdôležitejšia vec v živote ... , ale vážiť zdravie znamená si ho chrániť. Pozerajte sa okolo seba, všímajte si krásu života a všetkých tých drobných maličkostí. Učte sa chápať veciam a vážte si ich, kým ich máte, a nie až vtedy, keď ich stratíte, lebo potom je už neskoro. Nikdy nebudete mať tú moc, vrátiť veci späť, ale máte moc žiť tak, aby ste neľutovali svoje rozhodnutia. Máte možnosť sa vzchopiť, ak je to potrebné tak zmeniť, a ísť priamo ďalej. Ak nájdete to čo hľadáte, majte to v posvätnej úcte a chráňte si svoje šťastie.

A ak prídete na poslednú zástavku vašej životnej cesty budete vedieť, že ste urobili všetko čo ste mohli. Bude vám ľúto sa rozlúčiť, ale zároveň pochopíte, že aj to je súčasť života. Na záver len malá rekapitulácia myšlienok a rád na cestu životom. Nájdite váš vlastný zmysel života, o ktorom viete, že vás spraví plne šťastným. Učte sa umeniu života a zdokonaľujte sami seba. Buďte optimistickí pesimisti, pesimistickí optimisti a zároveň naivní realisti. Rozhodujte sa na základe svojich priorít a učte sa z chýb. Verte vo vašu slobodu. Tešte sa zo života a buďte vďačný za to čo máte. Nájdite v sebe silu a bojujte o svoje šťastie. A nezabudnite, že život je krásny.