Láska..pri počutí tohto slova sa mnohí z nás iba pousmejú, iní sa túžobne pozrú do diaľav, niektorí zosmutnia, ba vyhŕkne im aj slzička, či už štastia a či smútku....to vedia iba oni sami..Ja osobne patrím k tým, ktorí sa iba pousmejú...Neverím na lásku....Možno som krutá, alebo ako iní hovoria "necitlivá", no ja sam sa nazývam realistkou...Áno, tí ktorí ma nepoznajú hovoria, že som nejaká škaredá tučná frustrovaná stará panna...Ale prečo?? na to aby sa môj názor líšil od ostatných, musím byť "škaredá"? koniec koncov, čo je to vlastne škaredosť???? :) mám 16, ako mnohí vravia, život pred sebou, no ja to tak nevnímam....

Raz ma jeden ujo na ulici zastavil a tak povediac, trochu mi veštil..a samozrejme, vyveštil mi "lásku" ...Už teraz ľutujem, prečo som mu nenapľula do ksichtu....Láska, láska....stále to človeku musí behať po rozume....Láska....nie že by som bola nejaká zarytá feministka....je tiež pravda, že mužov považujem za niečo druhotriedne...to je ale iba môj názor a "životné skúsenosti"..No veď povedze, čo to je za lásku, keď muž ženu doma zmláti...?!!! Alebo keď ju po 15 rokoch manželstva nazve "starou k.r.ou"???!!! nemal by byť rád, že mu toľké roky prala, varila, starala sa oňho, ako sa vraví "v dobrom aj v zlom, v chorobe aj v zdraví"......Niéééé ďakujem, to nie je láska....
Raz mi niekto poslal takúto sms: Láska je komplexami prepletený pud, kotrým egocentrická pseudoindividualita vyjadruje: ,,Chce sa mi šukat!"....no niečo na tom bude....