Ak ústavný
súd dospeje k záveru, že právo bolo porušené, uvedie to vo svojom
rozhodnutí. Na rozdiel od všeobecných súdov však v tomto prípade nemá
právomoc záväzne rozhodnúť o spôsobe nápravy. Len v prípade ústavnej
sťažnosti proti rozhodnutiu orgánov štátnej správy alebo samosprávy, ak
ústavný súd rozhodne, že právo sťažovateľa bolo takýmto rozhodnutím
porušené, napadnuté rozhodnutie zruší.
Okrem vnútroštátnych prostriedkov ochrany ľudských práv a základných
slobôd majú osoby v rámci jurisdikcie SR možnosť využiť aj systém ochrany
zakotvený Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade, že bolo zo strany štátu porušené právo garantované Dohovorom
alebo jeho protokolom, má takáto osoba, po vyčerpaní všetkých
vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy a v lehote šiestich mesiacov
odo dňa, kedy bolo prijaté konečné rozhodnutie, právo obrátiť sa na
Európsky súd pre ľudské práva.
Slovenská republika je tiež zmluvnou stranou Opčného protokolu k
Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorým uznáva
príslušnosť Výboru pre ľudské práva OSN dostávať a posudzovať oznámenia od
jednotlivcov, ktorí si sťažujú na porušenie niektorého zo svojich práv
ustanovených v Pakte. Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu SR, že
zásahom orgánu verejnej moci sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v
Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, vláda toto
oznámenie predloží Ústavnému súdu SR, ktorý začne vo veci konať ako by
išlo o ústavnú sťažnosť. V doterajšej praxi sa takýto prípad zatiaľ
nevyskytol.
Slovenská republika od svojho vzniku dôsledne uplatňuje všetky princípy
demokratického štátu, ktoré sú vyjadrené v základných právnych predpisoch
štátu.