Takto sa v mnohých mužoch vytvorilo vákuum a usídlila sa v nich nedôvera voči vlastnej mužskosti, nedôvera voči otcovi, nedôvera voči autorite vôbec, strach pred vlastnou sexualitou. Najväčšmi citeľné je to v Japonsku. Nečudujme sa, že Japonsko hospodársky predstihlo celý svet. Ponajprv existuje u nich pocit spolupatričnosti, ktorý nám chýba, preže sme príliš individualistickí. K tomu je však potrebné dodať, že deti sú vychovávané prakticky výlučne matkami. Aký je následok? Len čo muži vyjdú z puberty, hľadajú tisíc dôvodov na to, aby mohli byť spolu, vzájomne sa potľapkávať po pleci a dodávať si odvahy. Očividne sa pokúšajú dostať jeden od druhého to, čo nikdy nedostali od svojich otcov: mužskú energiu. Tokio je plné takto dobre oblečených mužov. Kanceláriu opúšťajú najskôr jednu až dve hodiny po tom, ako odišiel ich šéf. Iné konanie by bolo urážkou. Musia mu predsa dokázať, že sú muži. Keď konečne skončia prácu, ani náhodou nejdú k žene a deťom – idú sa spolu najesť. Reštaurácie sú preplnené týmito mužskými skupinami. Potom idú do kúpeľov a opijú sa. Okolo jedenástej v noci sú metrá prepchaté vracajúcimi sa opilcami. Títo muži hľadajú rôzne cesty, aby získali energiu a čas iných mužov. .