Práva zvierat

Ľudia zvieratá jedia, lovia, využívajú vo vede, chytajú do pascí a rôznymi spôsobmi vykorisťujú. Nehľadiac na to, že sú nami využívané, je treba si uvedomiť, že i zvieratá potrebujú mať svoj život vo vlastných rukách. Nie každý je si vedomý toho, čo sa so zvieratami deje. Život i jeho kvalita by sa mala posudzovať s ohľadom na to, o akého tvora ide.
Život je súhrnom biologických, spoločenských a individuálnych potrieb. Uspokojovanie týchto potrieb je zdrojom pôžitku, naopak ich marenie a zneužívanie je zdrojom bolesti. Preto i na farmách i v laboratóriách majú v týchto smeroch zvieratá rovnaké potreby ako ľudia. Mali by sme pripustiť, že etika každého nášho jednania s nimi by mala mať rovnaké morálne princípy ako pri jednaní s našimi blížnymi. Vo svojej podstate je ľudská etika založená na imaginárnej cene jednotlivca. Morálna hodnota človeka nie je meraná podľa toho, ako veľmi je potrebný pre záujmy iných osôb. Hodnota ľudského života je chránená, porušovanie základných ľudských práv je považované za prekračovanie zákona. To znamená, že každý človek má právo aby s nim bolo jednané s úctou a rešpektom.
Filozofia zvieracích práv logicky požaduje, aby bola tiež rešpektovaná. Hodnota ľudského života je rovnaká, ako hodnota života ktoréhokoľvek iného tvora. Keďže človek má právo, aby sa s ním jednalo s úctou, potom rovnaké právo by mali mať aj zvieratá. Je predsa pravda, že ženy nie sú na svete len preto, aby slúžili mužom, čierni bielym, chudobní bohatým, slabí silným. Filozofia zvieracích práv tieto pravdy nie len že príjma, ale trvá na ich uznaní a oprávnenosti. Ale táto filozofia ide ďalej. Vedecky podložené a morálne nezaujaté závery svedčia proti tomu, že zvieratá existujú preto, aby nám slúžili, čo svedčí o oprávnenosti uznania zvieracích práv. Je ľahké pochopiť, prečo filozofia zvieracích práv reaguje nekompromisne na všetky krivdy zvieratám. Nepožadujeme čistejšie a priestrannejšie klietky pre zvieratá používané vo vede, čo je napríklad zákonom stanovené, ale požadujeme klietky prázdne. Nechceme "tradičnú" živočíšnu výrobu, ale úplný koniec obchodu s telami mŕtvych zvierat. Nechceme humánnejší lov zvierat, ale úplné skončenie týchto barbarských praktík.
Samotnou úpravou zákonov nebolo dosiahnuté zrušenie otroctva, ani detskej práce, ani závislosti žien. Zrušenie týchto zákonov bola reakcia na morálne otázky. Samotná reforma krívd je len predlžovanie týchto krívd.

To, že sú zvieratá vykorisťované, nie je žiadna nepodstatnosť, ani detail, preto žiadame radikálnu zmenu. Musí sa tiež skoncovať s útlakom zvierat na farmách, v laboratóriách, i v divočine. Filozofia zvieracích práv hovorí:
NIKDY VIAC SA SO ŽIADNYM ŽIVÝM TVOROM NEBUDE JEDNAŤ AKO S NIEČÍM MENEJCENNÝM!
10 DÔVODOV PRE PRÁVA ZVIERAT
A ICH VYSVETLENIE
1. Filozofia zvieracích práv je racionálna
2.Filozofia práv zvierat je vedecká
3.Filozofia zvieracích práv je nepredpojatá
4.Filozofia práv zvierat je spravodlivá
5.Filozofia práv zvierat je súcitná
6.Filozofia práv zvierat je nesebecká
7.Filozofia zvieracích práv je individuálne naplňujúca.
8.Filozofia zvieracích práv je sociálne pokroková
9.Filozofia zvieracích práv je ekologicky múdra
10.Filozofia zvieracích práv je mierumilovná

1.Filozofia zvieracích práv je racionálna
Nie je racionálne svojvoľne diskriminovať druhých. A diskriminácia zvierat je svojvoľná. Nie je správne zaobchádzať so slabšími ľuďmi, zvlášť s tými, ktorým sa nedostáva normálnej ľudskej inteligencie, ako s "nástrojmi", "osviežujúcimi spôsobmi zábavy", alebo ako s "tovarom". Nemôže byť teda správne zaobchádzať s inými živočíchmi, ako keby boli nástroje, modely a podobne, ak je ich psychika rovnako bohatá (alebo bohatšia) ako psychika u ľudí. Uvažovať inak je neracionálne.
"Popisovať zviera ako fyzicko-chemickú sústavu krajnej zložitosti je bezpochyby celkom presné, až na to, že ne sa zabúda na "zvierackosť" zvieraťa."
- E.F.Schumacher
2.Filozofia práv zvierat je vedecká
Filozofia zvieracích práv je rešpektovaná našimi najlepšími vedeckými poznatkami vo všeobecnej a hlavne evolučnej biológii. Posledná spomenutá biológia nás učí, slovami Darwinovými, že ľudia sa odlišujú od mnohých živočíchov stupňom vývoja, ale nie druhom. Otázky pôvodu sa stáčajú k jednej strane, je zrejmé, že zvieratá používané v laboratóriách, chované na mäso a lovené pre potešenie alebo chytané do pascí kvôli zisku atď., sú našimi psychologickými príbuznými. Toto nie je fantázia, to je fakt dokázaný najlepšou vedou.
"V duševných schopnostiach nie je žiadny podstatný rozdiel medzi ľuďmi a vyššími cicavcami."
- Charles Darwin
3.Filozofia zvieracích práv je nepredpojatá
Rasisti sú ľudia, ktorí si myslia, že členovia ich rasy sú nadradení nad členmi iných rás proste preto, lebo patria k ich "nadradenej" rase. Sexisti sa domnievajú, že zástupcov ich pohlavia sú nadradení nad zástupcami opačného pohlaviu proste preto, že patria k ich "nadradenému" pohlaviu. Ako rasizmus, tak aj sexizmus sú vzory neznášanlivého zbožňovania.

Nie je žiadne "nadradené", alebo "podradené" pohlavie, alebo rasa. Rozdiely rasové a sexuálne sú biologické rozdiely, ale nie morálne.
To isté platí o speciecizme, názore, že členovia druhu homo sapiens sú nadradení nad členmi každého iného druhu len preto, že ľudia patria ku svojmu vlastnému "nadradenému" druhu. Pretože nie je žiadny "nadradený" druh. Uvažovať inak znamená byť o nič menej predpojatý než rasisti a sexisti.
"Ak môžete ospravedlňovať zabíjanie kvôli mäsu, môžete ospravedlňovať okolnosti ghetta. Ja nemôžem ospravedlňovať ani jedno."
- Dick Gregoly
4.Filozofia práv zvierat je spravodlivá
Spravodlivosť je najvyšším princípom etiky. Nesmieme sa dopustiť alebo dovoliť nespravodlivosť, aby mohlo prísť dobro, neporušovať práva menšiny, aby mnohí mohli prospievať. Otroctvo to dovolilo. Detská práca to dovolila. Avšak nie filozofia zvieracích práv, ktorej najvyšším princípom je princíp spravodlivosti. Nikto nemá právo mať prospech z prekračovania práv iných, či už je ten "iný" človek, alebo živočích.
"Dôvody pre zákonné zakročenie v prospech detí sa týkajú o nič menej dôrazne prípadu tých nešťastných otrokov - zvierat."
- John Stuart Mill
5.Filozofia práv zvierat je súcitná
Plnohodnotný ľudský život vyžaduje pocity empatie a sympatie - slovom, súcit - s obeťami nespravodlivosti, či už sú obeťami ľudia, alebo iné živočíchy. Filozofia zvieracích práv ich vyžaduje a ich prijatie vyvoláva rast schopnosti súcitu. Táto filozofia je, slovami Lincolnovými, "cestou k všeobecnému ľudskému bytiu."
"Súcit v jednaní môže byť nádhernou možnosťou, ktorá by mohla chrániť našu preplnenú, poškvrnenú planétu."
- Victoria Moran
6.Filozofia práv zvierat je nesebecká
Filozofia práv zvierat vyžaduje záväzok slúžiť tým, ktorí sú slabí a zraniteľní - tým, ktorí, či už sú to ľudia, alebo iné živočíchy, nemajú schopnosti hovoriť za seba, alebo sa samé brániť a ktoré potrebujú ochranu pred ľudskou chamtivosťou a krutosťou. Táto filozofia žiada tento záväzok, nie preto, že je to v našom vlastnom záujme, ale pretože je to tak správne. Táto filozofia teda volá po nesebeckej službe a jej prijatie živí jej rast.
"Potrebujeme morálnu filozofiu, v ktorej pojem láska, v súčasnej dobe filozofmi tak riedko zmieňovaný, môže byť raz sústredená."
- Iris Murdoch
7.Filozofia zvieracích práv je individuálne naplňujúca.
Všetky veľké tradície v etike, ako svetské, tak aj náboženské, zdôrazňujú dôležitosť štyroch vecí: vedomia, spravodlivosti, súcitu a autonómie. Filozofia zvieracích práv nie je výnimkou.

Táto filozofia učí, že naša voľba by mala byť založená, mala by vyjadrovať súcit, spravodlivosť a mala by byť slobodne prijatá. Nie je jednoduché docieliť tieto prednosti, alebo ovládať ľudskú náchylnosť ku chamtivosti a ľahostajnosti. Ale celý ľudský život je bez nich nemožný, Filozofia práv zvierat volá po individuálnom sebanaplnení a jej prijatie živí rast tohto sebanaplnenia.
"Ľudskosť nie je mŕtve, povrchné pravidlo, ale živý impulz zvnútra, nie sebaobetovanie, ale naplnenie,"
- Henri Salt
8.Filozofia zvieracích práv je sociálne pokroková
Najväčšou prekážkou rozkvetu ľudskej spoločnosti je vykorisťovanie zvierat človekom. Toto je oprávnené v prípade nezdravého stravovania sa, navyknutej dôvery v "celkový zvierací model" vo vede a mnohých iných formách vykorisťovania zvierat. A to nie je nijak menej platné než vo výchove, ktorá pomáha znecitlivieť ľudskú dušu k požiadavkám rozumu, nestrannosti, súcitu a spravodlivosti. Pri všetkých týchto spôsoboch zostávajú národy hlboko pozadu, pretože neslúžia pravým záujmom svojich občanov.
"Veĺkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu jeho zachádzania so zvieratami."
- Mahátma Gándhí
9.Filozofia zvieracích práv je ekologicky múdra
Hlavná príčina degenerácie životného prostredia, vrátane skleníkového efektu, znečistenia vody a straty tak ornej, ako aj povrchovej pôdy, môže byť vystopovaná až k vykorisťovaniu zvierat. Rovnaký model existuje po celej obsiahlej rade ekologických problémov, od kyslých dažďov a skladovania toxických odpadov v mori, až po znečistenie vzduchu a ničenie prírodných lokalít. Pri všetkých týchto prípadoch konať na ochranu postihnutých zvierat (ktoré sú nakoniec prvé, ktoré trpia a umierajú na tieto ekologické choroby), znamená konať na ochranu Zeme.
"Pokiaľ nezískame pociťované vedomie príbuznosti medzi našim vlastným druhom a našimi spolusmrteľníkmi, ktorí sa s nami delia o slnko a tieň života na tejto zápasiacej planéte, nie je tu žiadna nádej pre iné druhy. Žiadna nádej pre životné prostredia a žiadna nádej pre nás samých."
- John Winne Tyson
10.Filozofia zvieracích práv je mierumilovná
Základný požiadavok filozofie práv zvierat je zaobchádzať s ľuďmi a inými živočíchmi s rešpektom. Toto robiť si žiada, aby sme my sami, alebo iní mohli prospievať. Táto filozofia, ktorá rozširuje žiadosť o mier za hranice nášho druhu. Pretože denne je vedená vojna proti nespočetným miliónom zvierat. Stavať sa skutočne za mier znamená stavať sa pevne proti speciecizmu.

Je to naivné myslenie veriť, že môže byť "mier na Zemi", keď odopierame vniesť mier do našeho jednania s inými živočíchmi.
"Ak je Zem nejakým zázrakom pri všetkej našej námahe ušetrená atómového zničenia, iba spravodlivosť ku každému živému tvorovi zachráni ľudstvo.".