Ľudia zvieratá jedia, lovia, využívajú vo vede, chytajú do pascí a rôznymi spôsobmi vykorisťujú. Nehľadiac na to, že sú nami využívané, je treba si uvedomiť, že i zvieratá potrebujú mať svoj život vo vlastných rukách. Nie každý je si vedomý toho, čo sa so zvieratami deje. Život i jeho kvalita by sa mala posudzovať s ohľadom na to, o akého tvora ide.
Život je súhrnom biologických, spoločenských a individuálnych potrieb. Uspokojovanie týchto potrieb je zdrojom pôžitku, naopak ich marenie a zneužívanie je zdrojom bolesti. Preto i na farmách i v laboratóriách majú v týchto smeroch zvieratá rovnaké potreby ako ľudia. Mali by sme pripustiť, že etika každého nášho jednania s nimi by mala mať rovnaké morálne princípy ako pri jednaní s našimi blížnymi. Vo svojej podstate je ľudská etika založená na imaginárnej cene jednotlivca. Morálna hodnota človeka nie je meraná podľa toho, ako veľmi je potrebný pre záujmy iných osôb. Hodnota ľudského života je chránená, porušovanie základných ľudských práv je považované za prekračovanie zákona. To znamená, že každý človek má právo aby s nim bolo jednané s úctou a rešpektom.
Filozofia zvieracích práv logicky požaduje, aby bola tiež rešpektovaná. Hodnota ľudského života je rovnaká, ako hodnota života ktoréhokoľvek iného tvora. Keďže človek má právo, aby sa s ním jednalo s úctou, potom rovnaké právo by mali mať aj zvieratá. Je predsa pravda, že ženy nie sú na svete len preto, aby slúžili mužom, čierni bielym, chudobní bohatým, slabí silným. Filozofia zvieracích práv tieto pravdy nie len že príjma, ale trvá na ich uznaní a oprávnenosti. Ale táto filozofia ide ďalej. Vedecky podložené a morálne nezaujaté závery svedčia proti tomu, že zvieratá existujú preto, aby nám slúžili, čo svedčí o oprávnenosti uznania zvieracích práv. Je ľahké pochopiť, prečo filozofia zvieracích práv reaguje nekompromisne na všetky krivdy zvieratám. Nepožadujeme čistejšie a priestrannejšie klietky pre zvieratá používané vo vede, čo je napríklad zákonom stanovené, ale požadujeme klietky prázdne. Nechceme "tradičnú" živočíšnu výrobu, ale úplný koniec obchodu s telami mŕtvych zvierat. Nechceme humánnejší lov zvierat, ale úplné skončenie týchto barbarských praktík.
Samotnou úpravou zákonov nebolo dosiahnuté zrušenie otroctva, ani detskej práce, ani závislosti žien. Zrušenie týchto zákonov bola reakcia na morálne otázky. Samotná reforma krívd je len predlžovanie týchto krívd.