Keď OSN vyhlásila tento rok za Rok boja proti xenofóbií, rasizmu a intolerancii, stalo sa to na základe toho, že sú poznatky o tom, že všetky tieto negatívne javy v celom svete narastajú a nadobúdajú výraznejšie a najmä krutejšie formy. Hoci sa v tom názve vymenovávajú všetky tieto veci, nakoniec všetky majú spoločný pôvod v intolerancii. Xenofóbia je napr. strach pred cudzincami. Je takou najpôvodnejšou formou rasizmu, takým predchodcom rasizmu. Hoci to, s čím sa stretávame dnes, už nie je xenofóbia, ale xenomízia - nenávisť k cudzincom. Pretože xenofóbia bola vlastná prírodným národom najmä skupinám poľnohospodárskym, ktoré hájili svoje teritórium a bránili vnikaniu cudzincov. Každý príchod cudzincov bol vlastne ohrozením pre skupinu a tie skupiny potom reagovali podľa vrodeného vzoru. V prípade stresu uteč alebo útoč. Keďže tam mali svoje pozemky a polia a nemali kam utiecť, tak útočili. Zo xenofóbie vyplývali napr. prípady zabitia cestovateľov ešte v minulom storočí, ktorí si nevšímali hranice medzi jednotlivými oblasťami, ktoré prekračovali bez toho, že by si pýtali povolenie vstúpiť na toto územie. Potom sa hovorilo o krutých a krvichtivých divochoch, ktorých treba potrestať za tieto činy a vyslali sa proti nim trestné výpravy. Xenofóbia sa v minulosti prejavovala aj slovným vyjadrovaním. Obyčajne výraz pre príslušníka vlastnej skupiny a skutočného človeka bolo jedno a to isté slovo, zatiaľ čo susedia a okolité skupiny dostávali názvy pejoratívne alebo posmešné, napr. naši predkovia považovali germánske kmene, ktoré sídlili okolo nich za nemé, lebo hovorili iným jazykom a nazvali ich Nemci. Na Yukatáne taktiež Májovia všetky nemájske kmene označujú ako nemé a s takýmito príkladmi sa stretávame na celom svete. Napr. názov Eskimák, ktorý sa v Kanade už nepoužíva, oficiálne sa prijalo označenie Inuit, teda tak ako sa oni sami označujú. Pretože Eskimák je meno, ktoré im dávali indiáni, ktorí žili v ich okolí a vo voľnom preklade znamená požierač surového mäsa, čiže tiež nie bohvieako lichotivý názov. Je tiež zaujímavé, že pojem teritoriality chránenia vlastného územia sa objavuje prakticky v neolite s objavením sa poľnohospodárstva. U loveckých, zberačských a pasteveckých skupín sa s hájením vlastného teritória nestretneme. Jedine u skupín poľnohospodárskych, kde to vyplývalo z toho, že oni si pôdu museli pripraviť a preto ju aj hájili.