Vidíme, že teritorialita (obrana územia) nie je vrodenou vlastnosťou človeka, ako sa to pokúšali tvrdiť niektorí napr. Ardej alebo Broome a Dár, ktorí hovorili, že agresivita je v našich génoch - je nám daná. Vidíme to aj z toho, že u detí sa snaha bráni si svoje teritórium, svoj priestor, objavuje a vtedy, keď dieťa získava nejaké osobné vlastníctvo a získava k nemu vzťah. Vtedy sa súčasne objavuje aj strach z cudzích ľudí a odpor k cudzím ľudom. Nesporne je to však vlastnosť, ktorá je veľmi stará. Môžme to vidieť aj z rôznych mytológií, kde sa vždy vlastná skupina považuje za stvorenú najvyšším bohom alebo nejako lepšie stvorená. Napr. indiáni kmeňa Zuni z mexickej mesety o sebe tvrdia, že ich bohovia uvarili, zatiaľ čo ostatných nechali surových, takže iba oni sú dobrí. Židia zase sami seba označujú za vyvolený národ a s podobnými prípadmi sa môžme stretnú v rôznych mytológiách opakovane ( vždy vlastná skupina je nejako povyšovaná nad nad tými ostatnými). Že je to skutočne pestované v človeku od detstva, kedy si začne uvedomovať potrebu svojho teritória vidíme aj z toho, že všetky sci-fi ktoré pojednávajú o príchode mimozemských bytostí k nám, vždy predpokladajú, že prichádzajú zo zlým úmyslom a je potrebné brániť sa proti nim alebo ich nejak izolovať, či zlikvidovať. Z tejto xenofóbie neskôr vzniká skutočný rasizmus. Tiež to nie je jav nový. Prvé rasistické zákony poznáme už zo starého Egypta, kde faraón Sesotris stanovil, že černosi nesmú zostupovať pod druhý nílsky katarakt t.j. nesmú prichádzať do dolného Egypta. Poznáme aj opačné tendencie tiež aj z Egypta, kde Amenoxis IV. vydal nariadenie, ktoré bolo zamerané na emulgáciu t.j. na splynutie obyvateľstva horného a dolného Egypta, teda skupín negroidných a skupín belošských na severe Egypta. U Egypťanov sa už stretávame aj s prvou klasifikáciou rás. Egypťania rozlišovali štyri skupiny, ktoré boli potom aj na obrazoch a papyrusoch odlišne maľované. Vlastní Egypťania boli označovaní ako Namu a boli maľovaní červeno. Obyvatelia našich končín ich poznali ako blond a modrookých a nazývali ich Tamahu a černochov označovali ako Našu. Podobne v starej Číne pred začiatkom nášho letopočtu rozlišovali päť rôznych rás. Samotné konštatovanie rozdielov medzi ľudskými skupinami však ešte neznamená rasizmus. Prvok rasizmu sa vnáša až tým, keď sa tieto morfologické vzhľadové odlišnosti spájajú s odlišnosťami v schopnostiach alebo sa spájajú s odlišnosťami psychickými a kultúrnymi. Každý z nás vie, že na svete nie sú ani dvaja jedinci, ktorí by boli rovnakí.