Dokonca aj jednovaječné dvojčatá, ktoré bývajú označované ako identické, nie sú identické, pretože sa líšia napr. odtlačkami prstov alebo sa mierne odlišujú vo výške a ďaľších znakoch. Takže ani tie nie sú úplne rovnaké. Čím to teda je, že sa odlišujeme výzorom, farbou očí, farbou vlasov, proporciami tela a že napriek tomu nesporne všetci patríme k tomu istému druhu Homo Sapiens Sapiens? Každý druh je tvorený súborom jedincov, ktorí sú schopní navzájom sa krížiť a ich potomstvo je plodné. To je základná charakteristika druhu. A to nesporne pre človeka platí, pretože kríženci všetkých rás sú plodní a pokiaľ môžme usudzovať z Brazílie, kde skutočne kríženie je veľmi rôznorodé, tak potomci sú neobyčajne plodní, lebo Brazília má najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva na svete. V čom sa však nelíšime, to sú základné vlastnosti, ktoré človeka charakterizujú, teda druhá signálna sústava, schopnosť vnímať a vytvárať symboly a schopnosť abstraktného myslenia. V týchto vlastnostiach žiadna variabilita neexistuje. V týchto vlastnostiach neexistujú žiadne rasové rozdiely. Teda ako vlastne došlo k tomu, že ľudský druh je tak variabilný? Niektorí dokonca hovoria, že výsledkom tejto variability je úspešnosť ľudského druhu ako najrozšírenejšieho. Nakoniec človek je jediným druhom, ktorý osídlil celý obývateľný povrch Zeme. Niektorí ľudia tvrdia, že okrem človeka je to ešte krysa, ktorá ho na týchto cestách sprevádza. Ale zas iba človek jej vytvoril možnosti, aby ho mohla nasledovať. Potom, čo sa oddelila vetva vedúca k súčasným ľudoopom a vetva vedúca k človeku, vývoj nepokračoval priamočiaro, ale dochádzalo v ňom k vetveniam, radiáciam, vznikali rôzne druhy a dnes už aj v samotnom vzniku človeka nepredpokladáme, že by bol iba jeden druh. Najprv sa hovorilo, že počiatočný druh je Homo Erectus, teda bývalý Pytecantropus. Potom sa zistilo, že sú aj staršie nálezy, ktoré nesporne patria ľudským bytostiam, pretože vyrábali nástroje. Každý nález je možné považovať za ľudský iba vtedy, ak sa ukáže, že ten človek vyrábal nástroje s použitím iných nástrojov a podľa opakovaného vzoru. Pretože nástroje s pomocou svojich organických nástrojov - rúk a zubov vyrábajú aj šimpanzy a ďaľšie živočíchy, musí byť v tej charakteristike tento doplnok v tej charakteristike. Dnes vieme, že najstarší príslušník radu Homo bol Homo Habillis - človek zručný, ktorý bol starý asi 2.5 milióna rokov. Ešte o niečo starší je Homo Rudolfensis (okolo 3 mil. rokov), Rudolfensis preto, že sa našiel na brehoch Rudolfovho jazera. Dnes jazero Turkana. Homo Habillis je človek zručný, pretože vyrábal kamenné nástroje.