Môže vznešený ciel ospravedlniť spôsob cesty k nemu?

Ľudia si po celý svoj život dávajú ciele. Či už sa týkajú pracovných úspechov, alebo samotnej existencie. Celé bytie je založené na rozhodovaní sa, a to v každom veku. Každí z nás študentov sa musí rozhodnúť, kde si bude hľadať uplatnenie, každí z dospelých sa musí rozhodnúť v akom duchu bude vychovávať svoje deti a akým spôsobom zabezpečí svoju rodinu. A každí človek sa pokúša dosiahnuť svoj cieľ všemožnými prostriedkami, či už pozitívnymi alebo negatívnymi pre okolitý svet.

Mnoho študentov pozná ten pocit, keď sa blíži písomka a oni sú z učiva, povedzme mierne „mimo reality“. Čo im (nám) iné ostáva, než sformulovať všetky tie poučky a vzorce, do formátu maximálne A8. Možno povedať, že ich cieľom je uspieť na písomke, získať dobrú známku na vysvedčení a v neposlednom rade, dostať plusové body za vysvedčenie pri skúške na vysokú školu. Pre mnohých školopovinných, je práve toto vznešeným cieľom. Avšak pomôže im ťahák pri „nadobúdaní“ tých vedomostí, ktoré sa nedokážu naučiť? Neničia práve týmto spôsobom svoju šancu na úspech, neničia práve svoj vznešený cieľ? Podľa môjho názoru áno. Veď je logické, keď dostaneme dobrú známku za niečo, o čom nemáme ani poňatia, respektíve za to, čo tvrdia v knihách a my tomu absolútne nerozumieme a nemáme k tomu žiadny vzťah? Je vznešeným cieľom tváriť sa vzdelane a pritom vzdelaným nebyť?
Realitou, teda aspoň mojou je to, že nečistá cesta za hocakým, aj tým najmajestátnejším cieľom, tento cieľ potlačí do úzadia. Jednoducho povedané, cieľ prestáva byť vznešeným, keď nie je dosiahnutý „čistou hrou“.

Spomeňme si na príklad bankového lupiča, ktorý ukradol viac ako milión dolárov. Na súde sa obhajoval tým, že mu bolo ľúto opustených detí a peniaze chcel darovať na charitu. Jeho úmysel bol síce morálne vysoko ohodnotený, ale spôsob, akým úmysel uskutočnil bol zavrhnutý. Netreba sa ani moc zamýšľať a každý z nás uvidí do očí bijúci paradox. Najčistejší úmysel, dosiahnutý pomaly najnečistejšou cestou. Toto odporovanie je práve kameňom úrazu.
Jedinou situáciou, kedy sa dá jednať nie zrovna najčestnejšie, je nevinné lož. Ak by naše myšlienky a úvahy mohli niekoho uraziť alebo zraniť. Vtedy je lepšie zamlčať pravdu(našu pravdu) v prospech iného človeka. Ale nedá sa ospravedlniť ak človek klame preto, aby uchránil seba a svoju česť. Každí nesie(resp. by mal niesť) bremeno, za svoje činy, nech je akokoľvek ťažké.

Čo dodať na záver. Budem sa inšpirovať matematikou a vlastne asi aj reálnym životom. Plus a mínus dáva vždy neutrál. Sčítanie kladov a záporov je opäť len neutrál. Čiže vznešený cieľ, s nečistou cestou, je to čo dokáže každí, a tým pádom to už nie je vznešený cieľ ale len cieľ. A kto si myslí, že poctivosťou ďaleko nezájde, je na veľkom omyle, pretože ako sa vraví: „Božie mlyny melú pomaly ale isto a na každého raz príde“. A ešte pár myšlienok na záver záveru. Vznešený cieľ bez čistej cesty, je len sebectvo, pretože nikto nekoná dobro na úkor iných, ale len vo svoj prospech. Je síce pekné chcieť niečo dosiahnuť, ale ak sa k tomu blíži na úkor druhých, nevykoná tým nič pre ostatných, ale len pre seba a tým pádom to už nie je vznešený cieľ, ale zaslepenosť a cesta „ s klapkami na očiach, cez mŕtvoly“.
To čo som teraz vyjadrila, je čisto subjektívny názor a záleží na každom jednotlivcovi, či sa s ním stotožní, alebo nie. Nech si každý zariadi svoj život ako vie.... hlavne že ja budem žiť s čistým štítom a svedomím.