mašina je príliš hlučná - hlučnejšia ako krik dieťaťa aj ako krik svedomia! Za chvíľočku trubička vysávača preráža plodovú blanu, vyteká plodová voda a začína podtlakom trhanie končatín, trupu.. Potom sa špeciálnymi kliešťami rozdrví hlavička, ktorá by neprešla úzkymi, aj keď násilne rozšírenými pôrodnými cestami. Lebečné kostičky sa odsajú a „práca“ je hotová. Takýmto líčením potratu, ktorý je žiaľ skutočnosťou, nechcem nikomu zraniť srdce, alebo v ňom usmrtiť nádej, ani vypierať svedomie. Mojím zámerom pri všetkých prednáškach po Slovensku je jedine to, aby sme sa všetci spoločne zamysleli nad tým, čo sa to robí so svedomím ľudstva. Či je už v takej agónii, že ani nevníma, že je v ťažkom nebezpečenstve genofond ľudstva? V roku 1989 bolo na celom svete zabitých v materskom lone 85 (slovom osemdesiatpäť) miliónov nenarodených detí. Do neba volajúce číslo! A svedčí o strašnej mravnej biede tejto doby. Viem, že sa mi nepodarí ani týmto článkom, ani prednáškami vzkriesiť svedomie väčšiny ľudí k životu a očistiť ho od nánosov ľahostajnosti a ľudskej nelásky. Ale som si vedomý toho, že mlčať je zrada Hippokratovej prísahy. Musíme klopať na dvere ľudského svedomia a robiť všetko, čo od nás závisí, aby sme nedopustili poškodenie alebo zničenie národného zdravia. Podľa štatistík každé štvrté dieťa narodené z vyškrabanej maternice je najako chybné, poškodené. To je predsa 25 percent! Čudujete sa? Teda skúste vypestovať na Sahare nejakú kultúrnu rastlinu! Nemôžeme mlčať. Našou povinnosťou je hovoriť, ba kričať! Tak nám to káže morálny zákon v našom vnútri. V tejto problematike musíme byť závislí iba od svojho svedomia a vedeckej pravdy. Niet inej cesty. Musíme sa poľudštiť a správať sa morálne. Inak sa nedá. Inšie znamená zánik. Tragédia pri potrate postihuje najmenej štyri osoby: je to predovšetkým zničený ľudský život vo vývoji, úplne bezbranné, bezmocné, nevinné dieťa. Ďalej žena, ktorá sa podrobila zákroku, lekár, ktorý musí potrat urobiť a sestra, ktorá pri potrate asistuje. Podľa modernej molekulárnej biológie je celý človek zakódovaný už v oplodnenom vajíčku. Nositeľmi genetickej informácie sú chromozómy, ktoré boli identifikované ako špecificky ľudské! Tým je biologicky jasne dokázané, že človek je od prvopočiatku človek a nemusí, ako to tvrdil Haeckel, prechádzať počas vnútromaternicového vývoja všetkými vývojovými štádiami živočíšnych druhov v skrátenej forme. Blechschmidt na základe embryologických štúdií dokazuje, že práve ranné štádiá ľudského vývoja sa veľmi líšia od ranných štádii vývoja iných druhov.