„potrebujem toho druhého, aby som pochopil sám seba“ – Sartre

Každý je jedinečná osobnosť, to nám vštepujú už odmalička. Rôzne typy ľudí, či už výzorovo alebo povahovo, vytvárajú tento pestrý svet. Tým, že majú ľudia rôzne povahy, majú aj rôzne ciele v živote, rôzne očakávania od života. Na ceste za týmto hľadaním ich priamo alebo nepriamo formuje okolitý svet, rodičia, priatelia. Pred tým, ako človek začne hľadať zmysel svojho života a očakávania od neho, musí nájsť sám seba, pochopiť sám seba. Pri tomto mu väčšinou pomáhajú priatelia, láska, ale i úplne cudzí ľudia.

Priatelia. Priatelia sú tu pre mňa, ja som tu pre nich. Nehovorím teraz o „priateľoch“ ktorí hrajú veľkých kamarátov, no keď sa otočíte, serú vám do huby ( prepáčte za výraz). Takýchto priateľov si radšej držím od seba čo najďalej, pretože sú horší ako nepriatelia. Od nepriateľa viete, čo od neho možno očakávať, no priateľ ktorý vás ohovára za chrbtom, je asi najhoršia vec, preto som sa musel naučiť (asi ako každý iný) vedieť rozdeľovať poriadnych priateľov a „akožepriateľov“. Dobrý priateľ dokáže veľmi veľa. Ak sa potknete, on vám podá pomocnú ruku. Nevládzete, on vám dodá vlastnú silu. Ak vás život skúša rôznymi prekážkami, priateľ je na blízku, aby vám pomohol a spolu ste ich zdolali. Topíte sa v mori problémov, on skočí za vami, a vytiahne vás odtiaľ. Ak by ste sa chceli postaviť hoci aj celému svetu, on bude stáť vedľa vás, a bude odhodlaný bojovať s vami. Ak vám nikto na svete nebude chcieť veriť, priateľ vám veriť bude.

Priateľka môže byť dakedy ešte lepšia ako priateľ. Priateľkou nemyslím frajerku. Frajerka je síce super, a keď to vyjde je to ten najlepší pocit na svete. Lenže ja mám na mysli priateľkou kamarátku, ktorá vie poradiť, vidí veci z druhej strany, dá sa s ňou porozprávať nielen o vážnych veciach, ale aj sa zabaviť, zasrandovať. Môžete si dovoliť povedať že ten nový sveter čo si kúpila jej nesadne, ste predsa jej priateľ. Je chápavejšia, vie lepšie poradiť vo vzťahoch. No priatelia a priateľky tu nie sú len pre problémy, ale hlavne pre zábavu. Zážitky s nimi sú často nezabudnuteľné, vždy je pri nich veľa smiechu.

Na pochopenie samého seba dakedy stačia aj obyčajní ľudia. Ľudia, ktorých míňam na ceste z alebo do školy ,s hudbou v ušiach. Vždy sa mi v hlave vybavujú ich osudy, životy, alebo si to aspoň snažím predstaviť. Už len keď ich vidím, viem čo chcem od života. Aha, tam vľavo je mladá mamička s kočíkom, hneď mám jednu z priorít v živote. V pravo mladý chalan vyzerá ako keby žil v inom svete. Ak by som sa pozrel bližšie na jeho dobodané predlaktia od ihiel, hneď mi je jasné, čo od života nechcem. Takisto by som nechcel, aby som dopadol ako bezdomovec, ktorého práve míňam, a tak mám ďalšiu prioritu v živote- vzdelanie, úspech. Presne takú prioritu, ako pán, ktorý ma predbieha. Poviem si- ten určite nemá problém čo dať do úst. Na chvíľu  zastavujem chôdzu. Uvedomil som si sám seba, pochopil som, čo od života chcem. Nechcem sa obzerať stále do ľava, alebo do prava. So skupinou priateľov, priateliek, láskou, a rodinou sa budem pozerať takmer stále dopredu, pôjdem za svojím snom.