Kto sú to priatelia

Podľa mojho nazoru su to ludia schopni pomahat...ci uz poradit,vypocut,alebo akokolvek dosiahnut dokazat,ze su toho schopni.Clovek bez priatelov nema nic...pokial je bohaty priatelov nedokaze rozoznat,nedokaze rozpoznat ozajstneho priatela od kamarata,ktory mu ide len po peniazoch a cas straveny s nim ho raz donuti k zamysleniu sa.Priatel je niekto,kto je na Teba hrdy,niekto kto si robi o Teba starost,niekto,kto veri,ze vsetko co Ta trapi bude v pohode,niekto kto sa tesi z Tvojho uspechu,clovek ktory obdivuje Tvoju silu a niekto,kto Ta ma uprimne rad.Zivot dava cloveku dva dary.Jednym je stretnut pravu lasku a tym druhym stretnut praveho priatela.Nikto si nezasluzi nase slzy a ten kto si ich zasluzi nas nerozplace a to je fakt....

Ten,kto nas ma uprimne rad neurobi a nepovie nic,co by nas rozplakalo....ked tak iba slzy stastia,....ten kto je schopny Ta rozplakat Ti raz vie rovnako ublizit.My v porovnani s nekonecnom asi ani nie sme a nas zivot je podla hodin hviezd niekolko minutovy.Nas zivot sam o sebe nic neznamena,ked nemame priatelov.Priatel je stastie.Stastie,je krasny pocit,s ktorym sa narodis a zijes s nim striedavo alebo stale.Nez umries ty alebo ja,ci hocikto iny budeme vsetci vediet,ze stastie je krasny pocit,ktory nas zaviedol az na koniec nasich dni.Priatelia su ako hviezdy na nebi....aj ked ich nevidis,vies,ze su stale tam,kde ty...Clovek moze zit plnohodnotny zivot,moze zit s vedomim,ze ked raz umrie nieco tu po nom zostane a to nieco je krasne a nezabudnutelne,necha tu kus seba a to ho bude viest zivotom.Kym je clovek dietatom svet sa mu zda byt krasnym a jednoduchym,takym bezstarostnym a dlhym...ked sa pozrie na svoje hracky,ked sa s nimi hra este nevedomky,ze ho caka kruty boj...cele sa to hovori a tiez cita ako rozpravka...a nieco krasne,ale clovek prechadza do dalsej a dalsej etapy svojho zivota a kym ho nepostrehne nejaka zavazna vec nepozna rozdiel medzi kamaratom a priatelom.

Do tej chvile mal len znamych a kamaratov.Priatelia su vsade tam,kde su problemi,teda mali by tam byt...vtedy v tej osudnej chvili,ked sa nam zda byt zivot smutny a ked nas zivot slz stoji,ked nik nepochopi,ze v srdci mame bolest,mali by sme si pamatat,ze je niekto na tomto sirom svete,kto nechce,aby to tak bolo.Priatel by nam jednoznacne nemal byt pritazou...mal by to byt niekto,kto pochopi nasu bolest a problemy,ktore mame.....niekto kto nelutuje cas straveny pocuvanim nasich trapeni,pocuvanim toho,co nam chodi po rozume a trapi nase srdcia....pocuvanim tych myslienok....ktore bolia....ale naopak mal by to byt aj clovek,ktory sa dokaze tesit z toho,ze sa nam co len vydaril obavany alebo menej obavany den...ktory sa dokaze tesit z nasho stastia a vsetkeho krasneho co nam zivot prinasa.Niekto,kto nelutuje to,ze mu vlhne tvar od slz,ked placeme my.Su take osoby v zivote...a su to osoby,na ktorych nam velmi zalezi,a bez tych osob by nas zivot stratil vyznam...jednou z tych osob je ozajstny priatel,ktory stoji pri nas v dobrom i v zlom.Takym pravym priatelom je aj mamina...

Pravda,nie kazdemu je rodic dovernym a skvelym priatelom,ale tak ci tak vo vacsine pripadov by mali byt na prvom mieste v nasom zivote...Mamina a ocino Ti daju zivot,daju Ti sancu a prilezitost ukazat svetu,ze niekym si,ze Ta niekto taky skvely vychoval a dal si tu namahu Ti ukazat ozajstny boj a ozajstne stastie...kazdy z nas si to musi uvedomit a dat rodicom svoj obdiv a uctu...ktoru si zasluzia....lasku a porozumenie,v kazdej situacii byt aj im oporou...Nie nadarmo nas napominaju,nie len pre radost nas hresia....robia to s laskou,lebo im zalezi na tom,ako budeme na tomto svete podavat svoje nazory,ako budeme zit,ako sa budeme spravat a aky dojem z nas bude mat okolie...ako sa zachovame v jednotlivych tazsich ci menej tazsich situaciach....mozno nie vzdy su na nas prave hrdi...ale v kutiku srdca stale pravom tvrdia,ze su nasimi....a to by mal byt dostacujuci dovod nato,aby sme im dali aj my sancu ukazat ich odhodlanost zit len pre nas....lebo od okamihu ako sme sa narodili sa venuju len nam,nasej vychove.

Snazia sa a my by sme im mali dat najavo,ze sa nesnazia nadarmo,ze to co robia je nam prinosom a velkou oporou....oni su nasou oporou...nasou istotou,ze sa nikdy nestratime,ze domov,pre ktory cele tie roky bojovali,aby sme hlavne my mali teplo a pocit pohody...je miesto,kam sa vzdy mozeme vratit.Preto by to mali byt ludia,ktorych dobre pozname,a z ktorych nemame strach...ktorym verime a ktori su nasimi najblizsimi,najlepsimi a najvzacnejsimi priatelmi.