John Stuart Mill O politickej slobode

Problém vzťahu medzi mojím vlastným ja /indivíduom/ a spoločnosťou je stále prítomný od chvíle, keď človek začal byť tvorom mysliacim. Človek , ako indivíduum, osobnosť samostatne mysliaca, tvorí svojim premýšľaním a vytváraním svojich vlastných názorov rozmanitosť. Táto rozmanitosť vlastných názorov, prispieva k vývoju celej spoločnosti a i napriek tomu práve spoločnosť sa inštinktívne bráni jednotlivcom, ktorí vo svojich názoroch vyčnievajú ponad ostatných a sú vlastne hrdinami svojej doby ,pretože vedú väčšinu k objavovaniu dokonalejšej pravdy a tým aj pokroku. Preto jednou zo základných vecí, ktoré si musí uvedomiť každý z nás je to, že rozmanitosť nie je negatívom, ale pozitívom a to platí aj v oblasti politickej slobody. Spoločnosť z pozície väčšiny môže obmedzovať slobodu jednotlivca len v prípade, že jednotlivec svojimi názormi /pretože aj názormi sa môže dávať návod na negatívne konanie niekoho iného/ a konaním negatívne ovplyvňuje, alebo ubližuje iným ľuďom vo svojom okolí. Ak toto obmedzovanie slobody jednotlivca zo strany spoločnosti prekročí túto hranicu, jedná sa z môjho pohľadu o diskrimináciu daného indivídua, ktorá poškodzuje nielen jeho záujmy, ale veľakrát aj záujmy samotnej spoločnosti, čo je vlastne irónia. To znamená, že podľa môjho názoru by hlavné myšlienky vyjadrujúce a určujúce podstatu slobody jednotlivca mali byť súčasťou zákonov daného štátu, najlepšie ústavy, čo vo väčšine rozvinutých demokratických štátov je v súčasnosti realitou. Spoločnosť skrátka môže obmedziť slobodu jednotlivca len v prípade sebaobrany, ale to neznamená, že aj v tejto otázke nie je možný vývoj a na základe už spomínanej rozmanitosti názorov /a hlavne vďaka nej/ je určite možné dospieť
k väčšej symbióze a harmónii vo vzťahu spoločnosť-jednotlivec. Tieto myšlienky, ktorými sa zaoberá J.S.Mill vo svojej eseji O politickej slobode /problém slobody myslenia a vyjadrovania, problém individuality ako zdroja spoločenského pokroku...atď./ by som sa veľmi rád pokúsil aplikovať zo svojej budúcej pozície aj v Slovenských podmienkach,pretože Slovenská spoločnosť ako celok je stále veľmi uniformná, majúca problém podporiť svoje individuality. Len vďaka silným indivíduám, ktoré budú mať podporu celej /alebo väčšiny/ spoločnosti, môže sa aj Slovensko zaradiť k spoločnosti vysoko rozvinutých demokracií, ktoré si ctia silu jednotlivca.

V súčasnosti nám už nikto nebráni v tomto rozvoji, takže záleží len a len na nás samotných kedy sa z puberty dostaneme do veku dospelosti a prestaneme stoj čo stoj lipnúť na tradičnom chápaní hodnôt v našom, štyridsiatimi rokmi režimu neslobody jednotlivca i celej spoločnosti, zdeformovanom myslení. J.S.Mill dáva aj nám návod ako na to i keď samozrejme aj naša spoločnosť urobila výrazný skok vpred. Možno by stálo za pokus zaradiť túto esej do povinného čítania /samozrejme berte ma z rezervou/ a možno by stačilo začať nahlas uvažovať
/a zapojiť do tohoto hlasného uvažovania väčšinu spoločnosti/ o veciach ako tolerancia,rozmanitosť názorov, problém rozlišovania rozdielu v miere slobody názorov a v miere slobody činov a pod. Týmto by som chcel možno tak trochu vyzvať všetkých odvážnych jednotlivcov na to, aby sa nebáli povedať svoju pravdu, svoj názor a tým nasledovať príklad J.S.Milla, pretože tým ukazujú cestu iným menej odvážnym. Ukazujú možnosť dospieť k dokonalejšej pravde a tým možnosť dospieť k väčšej slobode seba samých a celej spoločnosti.V neposlednom rade ovplyvnený liberálnym postojom J.S.Milla,chcem len zdôrazniť, že spoločnosť tvoria jednotlivci/indivíduá/ a jednotlivci vytvárajú spoločnosť, tým je vlastne daná povinnosť každého jednotlivca ako i spoločnosti snažiť sa o čo najdokonalejšie fungovanie tohto nedeliteľného vzťahu. .