,,Kto nepozná svoju minulosť je odkázaný prežiť ju znova.‘‘ – tento výrok Vám bije do očí, ak sa rozhodnete pre prehliadku koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Z vlastných skúseností hodnotím, že mladí ľudia, ktorí tento nápis zaregistrujú si neuvedomujú jeho skutočnú hĺbku. História by nám všetkým mala ísť príkladom, mali by sme sa vyvarovať chýb, ktorí spravili naši predkovia. Dnešná mládež sa zaoberá inými problémami, ktoré sa týkajú ich života a imidžu. Dokonca si myslím, že sa stalo akýmsi trendom, že správny teeneger sa cez hodiny dejepisu musí smrteľne nudiť. Tento článok píšem z pohľadu 16-ročného človeka, ktorý so svojimi rovesníkmi navštevuje jazykové gymnázium, ktoré mi zabezpečuje všeobecný rozhľad v mnohých smeroch. Hodiny dejepisu patria k mojim obľúbeným, obdivujem udalosti, ktoré sa stali a a častokrát aj ich aktérov. Snažím sa vniknúť do kože panovníkov či protestantov tej ktorej doby a pochopiť ich mysleniu, ako vtedy vnímali svet a svoju budúcnosť. Mám dojem, že mládež si nedostatočne váži význam minulosti na naše životy.

Medzi moje obľúbené historické témy patrí život Jany z Arku, známej ako Panna Orleánska. Toto prosté dievča narodené v roku 1412 v blízkosti francúzskeho mesta Champagne údajne od útleho detstva počulo hlasy Božie. Jej príbeh bol mnohokrát sfilmovaný a priznám sa, že prvýkrát som sa o nej dozvedela práve z televíznej obrazovky. Podľa mňa je však stelesnením odvahy, ktorú by sme všetci mali obdivovať a ukazuje nám, že sa nemáme báť svojich ’’vnútorných hlasov’’ ale naopak, máme sa nimi riadiť. Mladí ľudia však za jej menom vidia najma jej tragický koniec a nezamýšľajú sa nad pohnútkami a ideálmi, ktoré ju na jej osudnú hranicu priviedli.

Ako však túto nelichotivú situáciu vyriešiť ? Podľa môjho názoru sú učebnice dejepisu, s ktorými sa každý vzdelaný jedinec musí stretnúť, dostatočné, no sú v nich zachytené len najdôležitejšie fakty dejín, ako napríklad roky významných bitiek a niekedy aj ich okolnosti. Ak chce niekto vedieť bližšie informácie o niektorej udalosti, logicky si ich musí vyhľadať v príslušnej literatúre, prípadne na internete.Ale ukážte mi jedného chalana alebo dievča v mojom veku, ktoré sa, ak má príležitosť surfovať na internete, venuje čítaniu referátov dejepisu. Dospievajúca mládež má iné problémy.

Chceme vyzerať a pôsobiť zrelo, inteligentne.Málokto si však uvedomuje, že sa to dá dosiahnuť aj za pomoci dejepisu. Veď správne použitá formulka alebo výrok nám môže priniesť obdiv či uznanie okolia. Naši predkovia nám ponúkajú svoju múdrosť ako na dlani, treba ju len správne využiť. Myslím si, že príjemným spôsobom pre oboznamovanie mladých s históriou je už spomínaná kinematografia. Filmy sú dnes veľmi obľúbené a moderné, v kinách je bohatá ponuka žánrov, z ktorých si stačí vybrať. Každý chlapec by určite zapôsobil na vybrané dievča, ak by ju pozval na zaujímavý historický film. Ak by sa však napokon predsa len nudili, stačí vymyslieť zaujímavejší náhradný program J.
Osobne si myslím, že mladí ľudia by mali byť o histórii viac informovaní a mali by sa jej naučiť rozumieť. Dejepis nie je o mechanickom učení sa historických faktov, je to veda, ktorá formuje našu osobnosť. Na záver dodám môj najobľúbenejší výrok, podľa ktorého sa riadim v každodennom živote.

,,šírka pohľadu a hĺbka zamyslenia utvárajú múdrosť človeka.’’ – autor neznámy