referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Nedeľa, 5. decembra 2021
Možno vstúpiť do tej istej rieky dvakrát?
Dátum pridania: 14.03.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: yasmeenka1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 582
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Je zvláštne zamýšľať sa nad tým, čím sa zaoberala už grécka filozofia predsokratického obdobia. Nehovoriac o zmýšľaní slávneho filozofa Herakleita, ktorý tvrdil, že v kozme dochádza neustále k vznikaniu a zanikaniu. Ak by som sa s jeho tvrdením stotožnil, musel by som prijať aj jeho múdru myšlienku, ktorá obletela celý svet. A teda aj úplne súhlasiť s tým, že nevstúpim dvakrát do tej istej rieky. No je to pravda? Mohol človek spred niekoľkých storočí vypracovať teóriu, ktorá by bola nadčasová?

Každé ráno, keď pri zobúdzaní otváram spánkom zalepené oči a uvedomujem si vlastnú existenciu, viem aj to, že ma čaká nový deň, ktorý sa možno v mnohom bude podobať tomu predchádzajúcemu. A aj napriek novému východu slnka cítim, že sa nič nezmenilo. Že sa znova umyjem, najem a oblečiem. Že opäť absolvujem tú istú trasu do školy a nebudem si vedieť spomenúť, čo som robil pred dvoma dňami, pretože sa mi všetky zdajú také rovnaké.
V období, keď prežívam dni, týždne podobné tým predchádzajúcim, som schopný vášnivo protestovať a popierať Herakleitov výrok, pretože som presvedčený, že možno iných sa síce týka, ale mňa určite nie. Mojou odoveďou na otázku, či možno stúpiť dvakrát do tej istej rieky, v tej chvíli je: ,,áno možno“. Ak by sa ma v tom okamihu pokúšal niekto presviedčať o opaku, musel by som mu pripomenúť, že je mi to veľmi ľúto, no nie ja, ale on sa mýli. Veď sa stačí pozrieťna mňa. Ja som tým dôkazom, že nie dvakrát, ale stokrát vstupujem do tej istej školy, nastupujem do toho istého autobusu a minimálne tisíckrát odpovedám tou istou vetou na pozdrav. Pravdou však je, že toto stanovisko nie je výsledkom môjho objektívneho nazerania na svet. Sú to len pocity človeka, ktorý v istom období zabúda na to, že každý deň vyrastie nové stebielko trávi a narodí sa nie jedno, ale niekoľko malých človiečikov, ktorí prevrátia život minimálne jednému dospelému. Preto by z mojej strany bolo vhodné, kriticky sa zamysleť nad tým, či nie som práve ja tým, kto sa mýli. Naozaj som?

Nemôžem sa s tým zmieriť, je pre mňa naozaj ťažke pripustiť, že človek, ktorý by dnes mal snáď ,,milión“ rokov, prišiel k pravde, na ktorú sa ja musím pozerať z rôznych uhlov. Možno jedným z nich je uvedomenie si toho, že v živote ľudí, tak ako v kozme, dochádza k neustálym zmenám. Veď dospelý človek, už nikdy nezažije detsvo so všetkým, čo k nemu patrí. Môže sa k nemu vátiť už len vďaka spomienkam. Ale týka sa to aj mezdiľudských vzťahov? Je možné spriateliť sa nanovo s jedným a tým istým človekom? Je možné a zároveň aj správne zaľúbiť sa opäť do tej istej osoby?

Herakleitos tvrdil, že rieka nikdy nie je tá istá, pretože na ňu pôsobí množstvo vplyvou. Tvrdil, že žiaden kameň, piesok, či rastlinky nezostanú vždy na tom istom mieste, lebo prúd rieky je príliš silný. Možno by sa to dalo v prenesenom význame použiť aj na ľudí. Ani človek predsa počas života nezostáva rovnaký. Už len tým, že zažíva množstvo situácií, necháva sa ovplyvniť a prehodnocuje svoje názory. Tak sa môže stať, že prvá láska zostane vždy len prvou. Už nikdy totiž nepôjde o osobu s tým istým pohľadom na svet ako to bolo v čase, keď mala pätnásť a svet bol pre ňu gombička.
Preto si myslím, že náš život je príliš dynamický na to, aby sme dúfali v to, že keď je niečo perfektné, tak to tak aj ostane. A zároveň je príliš pomalý na zmeny, ktoré netrpezlivo očakávame.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.