Načo sú nám knihy

V dnešnej dobe sa ocitli knihy chtiac-nechtiac na okraji našich záujmov. Kniha býva dobrým priateľom človeka. Sú ľudia čo si knihy veľmi vážia, ale sú medzi nimi i takí čo si ich nevážia. Sú to väčšinou mladšie generácie ľudí, no sú medzi nimi i výnimky. Ale napadlo niekoho prečo? Prečo mladí ľudia siahnu skôr po televízii alebo počítači? Zdá sa im to lepšie, realistickejšie než kniha?
V televízií to síce vidia, ale v knihe sa ľudia stotožňujú s osobami príbehu. A preto by nebolo správne v dnešnej pokrokovej dobe vylúčiť zo života vplyv kníh na naše duše, a tými nie sú myslené technické brožúry k počítačom či cudzojazyčné slovníky. Siahnuť po správnej literatúre nie je dnes problémom z hľadiska malého výberu, ale z priveľkej pohodlnosti až lenivosti.

Na výber sú od románov po sci-fi poviedky . Knihy popisujú ich cesty, trápenia, radosti a keď sa dostanú k tomu, čitateľ sa začína s osobou stotožňovať. A zrazu sú unášaní do príbehov, ktoré sa síce neodohrali, no v ich fantázii sú skutočné. Takéto príbehy sú uchvacujúce. Dajú sa čítať aj viac krát, no nezunujú sa. Hovorí sa v nich o boji dobra so zlom, o láske, o túžbe niečo dosiahnuť. Pripomínajú dávnych hrdinov a ich osudy. Ich snahu dosiahnuť cieľ. Niekedy sa to všetko prelína. Dokážu si veľmi dlho udržať čitateľa. Ak by mali knihy len zaznamenávať príbehy, mnoho ľudí by ich nečítalo.
No na šťastie nielen na to sú nám knihy. Niektorých ľudí uchvacujú povesti iných encyklopédie. Rozširujú si nimi svoje vedomosti. Ako ich využijú je len na nich. No ak by sa všetky udalosti nezaznamenávali do kníh, stratili by sme svoju minulosť. Nebolo by na svete múdrych ľudí. Ale vďaka nim ich máme a nie málo.
Avšak nie všetci sú múdry. Nie všetci siahnu po knihe. Nie všetci siahnu po učebniciach. Hovorí sa, citujem:,, Nikto múdri z neba nepadol!“ Čiže všetci začínajú rovnako. Je len na nich akou cestou pôjdu. Či sa rozhodnú ísť cestou vzdelania a múdrosti alebo cestou lajdáctva či niečo medzi tým. Ale je len na nich čo chcú dokázať. Dosiahli by to bez učenia , čiže bez kníh?

Už len pri príprave do školy v podobe referátov sa každý študent začne informovať, kde by mohol čo najlacnejšie zavítať do sveta rýchlych, multimediálnych informácií v elektronickej podobe prostredníctvom Internetu. Žeby navštívil knižnicu a vlastnými schopnosťami pripravil zaujímavý referát? Kdeže. A je to prirodzené, ľudia hľadajú vždy najjednoduchšiu cestu pri dosahovaní svojho cieľa. Každému z nás však kniha svojho času otvorila cestu za poznaním.
Môj názor je taký že nie. Ľudia ktorí by nemali odkiaľ čerpať nové a nové vedomosti by boli stratení. Bez múdrych ľudí by sme nemali mnohé vynálezy. Vlastne ani knihy. No knihy nie sú s nami od počiatku ľudstva. najskôr sa informácie písali(kreslili) na steny jaskýň. Boli prvými predchodcami kníh. Ale i knihy musel niekto vymyslieť. No, vymysleli ich na to aby sa v budúcnosti stratili. Avšak vezmime si to z tej realistickej stránky. Časy sa menia a knihy sa proste teraz „nenosia“. Pravdaže nestratili svojich čitateľov, ale postupom času funkciu informátorov preberajú média, televízia a samozrejme Internet.

Pretože tak ako nám knihy otvárali cestu za poznaním v mladosti, určite nezmenia svoje poslanie ani v pokročilom veku. Preto nedovoľme ultramoderným technológiám vytlačiť „z kurzu“ zväzky papierov zvané knihy, hoci určite pohodlnejšie už asi navždy ostane sadnúť si za monitor, kliknúť a „surfovať“ do úmoru.