Čo pre človeka znamenajú? Niekto ich berie ako nejakú nepotrebnú vec, iný si nevie predstaviť bez nich život. Určite si už každý prečítal aspoň jednu knihu v živote, či už z povinnosti, alebo z vlastného záujmu. Zo skúseností vieme, ako nás vedia knihy očariť. Niektoré viac, iné menej. Ich obsah a slová v nás vyvolávajú smiech, plač, dojatie, ale aj hrôzu a strach. Dalo by sa povedať, že pri čítaní sa dostaneme na miesto o ktorom čítame, žijeme s postavami, akokeby sme v tom príbehu vystupovali my. Nestalo sa vám to už? Mne áno. Vždy keď čítam nejakú knihu tak sa mi v mysli zobrazujú obrazy, udalosti a miesta o ktorých čítam. Takto sa dá lepšie pochopiť celá podstata knihy.Každá kniha je iná, ale skrýva niečo magické. Dokáže nás nadchnúť, vzrušiť, no nemusí v nás zanechať stopu. Po čase sa može stať, že na ňu zabudneme. Myslím si, že knihy by nám mali dať niečo nezabudnuteľné.

Mali by nám dať nejaké skryté tajomstvo alebo posolstvo, ktoré by sme šírili ďalej s radosťou, že sme ho odhalili. To posolstvo by mohlo zmeniť aj správanie človeka. A keď nie zmeniť, tak aspoň prinútit čitateľa porozmýšľať o svojom doterajšom živote a jeho postoji k nemu. Každý si môže vybrať z knihy to s čím sa stotožňuje a súhlasí a nemusí to byť totožné s názormi iných ľudí. Určite by sa našla kniha, ktorá by sa nám nepáčila, nepriťahovala, nezaujímala nás. Ale aj to je na niečo dobré. Zistili by sme že sa nám nepáči takýto štýl a zase by sme vedeli niečo viac o vlastnej osobe. Takže dá sa povedať, že pri čitaní spoznávame samých seba. Dozvieme sa či by sme tak reagovali na dané okolnosti, či by sme sa takto správali my. Nie je to úžasné? O spoznávaní osoby človeka hovorí aj známy výrok: "Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem akým si človekom." Myslím si, že je pravdivý, pretože sú ľudia ktorí radi čítajú romantické knihy a čo to o nich hovorí? Nie azda to že sú romantickí? Niekto má zas rád detektívky a tu sa dá zistiť, že rád rieši hlavolamy a záhady. Alebo sú ľudia, ktorí hľadajú niečo o prírode a tých určite zaujíma okolie okolo ktorého žijú a chcú o ňom vedieť čo najviac. No nájdu sa ľudia ktorí nemajú svoj vytýčený žáner za ktorým idú a len ten čítajú. Takého človeka by som prirovnala ku bádateľovi. Rád spoznáva všetky oblasti, nezaoberá sa len jednou, chce poznať všetky, dozvedieť sa ich tajomstvá, porozumieť im. Alebo chce len nájsť žáner ktorý by ho upútal natoľko žeby ho nezaujímali nijaké iné.

Chce spoznať čo má rád. Nechceme to aj my? Ja by som chcela nájsť knihu, ktorej obsah by sa mi vryl do pamäti, aj do srdca. Mám rada knihy, ktoré ma prinútia prisedieť pri nich hodiny bez toho aby som stále musela pozerať, koľko strán mi ešte chýba do konca. Mám rada knihy, ktoré ma neustále prekvapujú niečím novým, s čím som nerátala a ktoré ma zaujmú natoľko, že budem o nich rozprávať ešte dlho po tom ako ich prečítam. A to je ich poslanie. Zanechať stopy, alebo iným slovom jazvu, ktorej sa nezbavíme. Bude nás sprevádzať po celý život. Ale nie bolestnú jazvu, ktorú by sme najradšej nemali, ale jazvu radosti že sme sa dostali k takej dobrej knihe na ktorú nezabudneme.Preto by sa dalo povedať že sú pekné knihy, ktoré nás dokážu zaujať, upútať, no krajšie sú tie, ktorých príbehy žijeme spolu snimi a ktoré v nás zanechajú krásnu spomienku a tie ktoré nás dokážu zmeniť k lepšiemu.Preto si vážme knihy, čítajme ich s prílišnou pozornosťou a pokúsme sa načúvať ich jazyku a porozumieť tomu čo nám chcú povedať. A keď to pochopíme, tak na nich nikdy v živote nezabudneme.