Bojím sa smrti?

V našom živote existujú veci, ktorým sa nemôže nikto vyhnúť. Nikto nemôže povedať: "Mňa sa to netýka." Jednou z takýchto skutočností je bezpochyby smrť. Smrť je niečo, čo skôr, či neskôr postihne každého z nás. Každý z nás musí k nej zaujať nejaké stanovisko, nejaký postoj. V tejto eseji by som chcel ukázať môj postoj k smrti. Spomeniem však aj koncepcie niektorých náboženstiev, či filozofií.
Aby sme mohli zaujať k smrti nejaký postoj musíme najprv pochopiť, čo je to smrť. Smrť je veľmi úzko spojená zo životom. Život je určitou condicio sine qua non pre smrť. Kde nie je život nemôže prísť ani smrť. Každej smrti teda predchádza život a túto smrť ovplyvňuje.
Môžeme uvažovať o troch hlavných, či prevládajúcich, spôsoboch chápania smrti. Prvým, prítomným najmä vo východných náboženstvách, je teória reinkarnácie. V krátkosti si ju môžeme predstaviť, samozrejme len veľmi zjednodušene. Táto teória tvrdí, že po smrti sa znovu narodíme na tento svet v inom tele, či už v živočíšnom, alebo ľudskom. Teda smrť neznamená koniec života, ale len jeho zmenu. Je dôležité podotknúť, že pôvodne je cieľom človeka vymaniť sa z tohto reinkarnačného kruhu a dosiahnuť stav nirvány. Reinkarnácia tu nie je dobrom, ale zlom. V modernej západnej kultúre bol tento pohľad prekrútený. Reinkarnácia tu je niečo pozitívne, dáva šancu opakovať svoj život donekonečna. Takéto pokrútené chápanie môže viesť až k nebezpečným postojom. Môžeme žiť ako sa nám páči, robiť čo chcem, hoci aj zabíjať. Veď sa predsa znovu narodím. A tomu koho by som prípadne zabil nijako neuškodím, veď aj on sa opäť narodí.
Druhým rozšíreným pohľadom na smrť je, že smrť j e koncom všetkého - po smrti už nič nenasleduje. Potom je otázne prečo máme inštinktívne, hoci nie neprekonateľný, strachu zo smrti. Takýto názor na smrť môže ústiť do spôsobu života s mottom: "Treba si len užívať a o nič sa nestarať, ani o dôsledky konania veď smrťou sa všetko končí."
Možné vyústenia predchádzajúcich dvoch pohľadov na smrť, ktoré uvádzam, sú samozrejme extrémnymi prípadmi. V bežnom živote sa stretneme s miernejšími vyústeniami týchto pohľadov. Tretím pohľad na smrť je kresťanský. Tento na smrť hľadí ako na prechod ku zatrateniu, alebo spaseniu a večnému životu s Bohom.
Ktorý z týchto pohľadov je správny? Túto otázku sa neodvažujem zodpovedať. Každý si ju totiž musí zodpovedať sám pre seba.

Pre mňa ako kresťana, je jediný prijateľný pohľad na smrť ten tretí.
Ako som spomenul na začiatku smrť a život sú vo veľmi úzkom vzťahu, existencia jedného bez druhého nie je možná. Myslím, že náš pohľad na smrť by mal ovplyvniť náš život. Keďže sa stotožňujem s tretím, kresťanským náhľadom na smrť nemám z nej strach, pokiaľ sa snažím správne žiť. V tomto prípade ma po smrti bude čakať spása, spočívajúca vo večnom živote s Bohom. Nad smrťou sa zamýšľam len vo vzťahu k môjmu životu, aby mi takéto premýšľanie pripomenulo potrebu dobrého života.
Nad vlastnou smrťou sa občas zamyslí každý z nás. Myslím, že by toto naše rozmýšľanie o smrti nemalo viesť k strachu. Skôr by malo vyústiť do snahy o prežitie nášho života v súlade s Božou vôľou.