Budem postupovať tak trochu analyticky. Skôr ako popíšem, čo pokladám za moje autentické bytie, vysvetlím ako rozumiem tomuto výrazu. Dúfam, že mi odpustia všetci, ktorí nemajú anlytické postupy pri písaní eseje radi. Budem tu skúmať ako musím žiť, aby bolo moje bytie autentické.
Význam slova „moje“ je, predpokladám, každému jasný. Ťažšie je objasniť pojem „bytie“. Tento pojem dokážeme objasniť len opisne. Avšak aj tomuto pojmu intuitívne viac-menej rozumieme. Znamená existenciu, život, všetko, čo je.. Ostáva už len posledný pojem: „autentické“. V slovníku cudzích slov sa píše: „hodnoverný, pravý, pvôvodný...“ Najvhodnejšie sa mi zdá slovo „hodnoverný“. Inak povedané „verný hodnotám“.
Aby som ukázal, kedy bude môj život verný hodnotám, a teda autentický, musím spomenúť áké hodnoty sú pre mňa dôležité. Tu by som mohol túto esej skočiť veľmi stroho krátkym koštatovaním: „Pre mňa, ako kresťana sú dôležité hodnoty, ktoré prezentuje Katolícka cirkev.“ Ale takýto záver by nebol vhodný, preto toto konštatovanie ešte krátko rozviniem. Hlavným cieľom hodnôt, ktoré hlása kresťanstvo, je priviesť nás k autentickému životu. A podľa kresťanstva, človek žije autentický život ak plní Božiu vôľu, ak žije podľa plánu, ktorý má Boh so svetom a s každým z nás. A o toto sa potrebujem snažiť, aby moje bytie bolo autentické. Nie vždy sa mi to darí. Niekedy som dokonca úplne neautentický. Jediné, čo môžem k tomu povedať je, že ma to mrzí a chcem to zlepšiť. Tiež sa chcem ospravedlniť tým, ktorých som svojim často neautentickým životom pohoršil. Mnoho ľudí totiž neverí v Boha pretože vidia ako žijeme my veriaci. Možno je to len ich zámienka, aby nemuseli zmeniť svoj život, to nás však nijako neospravedlňuje. Dávame im ju my.
Moje autentické bytie, v náboženskej terminológii by som to nazval svätosť, zrejme v plnosti nikdy nedosiahnem, aspoň nie v tomto mojom pozemskom živote. Napriek tomu chcem na záver vyjadriť odhodlanie a ochotu zo všetkých síl sa o takéto bytie snažiť.