Keď som sa prvýkrát dozvedela, že máme vytvoriť nejaký zaujímavý projekt o niekom alebo niečom známom, bola som na pokraji zúfalstva, pretože som nevedela, akú tému si zvoliť. Hneď som sa však rozhodla, že budem písať o nejakej slávnej osobnosti, o niekom, kto dokázal naozaj využiť svoj krátky pobyt na tomto svete... Hľadala som medzi spisovateľmi, hudobnými skladateľmi, maliarmi i filmovými tvorcami. Meno Andyho Warhola figurovalo vo všetkých kategóriách. A tak som si o kráľovi pop-artu pozbierala všetky potrebné materiály a pustila som sa do práce.

Prečítala som si všetky články, v ktorých bola o ňom nejaká zmienka, knihy o jeho tvorbe a živote, pozrela som si filmy o múzeu v Medzilaborciach, kde sú vystavené jeho najlepšie diela a s každou ďalšou informáciou som žasla, akého úžasného človeka mal tento svet česť poznať. Jeho život som si za tému vybrala i preto, že Andy Warhol bol rebel, nebál sa experimentovať, vzoprel sa starým pravidlám a posunul hranice, ktoré určujú umenie celkom inam.Pokúsila som sa opísať Andyho Warhola a jeho prácu na zo-pár stranách, čo je ťažká úloha, pretože na aspoň ako-tak presný referát o najznámejšom umelcovi dvadsiateho storočia by som potrebovala tony papiera.Ponúkam preto kompromis – portrét umelca stvárnený slovom i obrazom tak, aby sprostredkoval silu ukrytú v jeho dielach a historické fakty i výpovede jeho súčasníkov, ktoré poodhalia kúsok z tajomstiev, do ktorých je tento človek zahalený.

Detstvo
Rodičia Andyho Warhola pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach a v roku 1913 sa odsťahovali do Ameriky. 6. augusta o 15 rokov neskôr sa narodil Andy, najmladší z troch bratov. Jeho otec Andrej Varchola pracoval ako baník až do roku 1942, kedy zomrel. Júlia Warholová po smrti manžela žila s tromi synmi Paulom, Johnom a Andym na hranici existenčného minima. Podľa výpovedí mnohých jej priateľov bola Júlia typickou sedliackou ženou. Synom často a rada rozprávala o živote v Mikovej aj napriek biede a nedostatku, ktorý ju vyhnal z rodnej dedinky. Silná viera v Boha a prísna náboženská rodinná výchova zohrala vo výchove jej detí veľkú úlohu. Warholov pôvod nie je ani americký ani slovenský, ale ru-sínsky. Rusíni si aj v cudzom prostredí uchovávali vedomie svojho národnostného cítenia, hovorili medzi sebou rusínsky a zhromažďovali sa pravidelne každú nedeľu v kostole pri gréko-katolíckych bohoslužbách. Andy mal k svojej matke možno až prehnane emotívny vzťah. Vekový rozdiel medzi Andym a jeho bratmi nebol až taký veľký.

Tak teda čo viedlo Júliu k to-mu, že práve Andy sa stal jej najväčším miláčikom? Andy v detstve často chorľavel a možno práve preto ho matka ob-klopovala takou veľkou láskou. Bola vraj odhodlaná urobiť čokoľvek, len aby citovo netrpel. Jeho brat hovorí: „Raz Andy veľmi chcel mať diaprojektor. Otec mu ale nechcel dať centy, aby si tento strojček mohol kúpiť. Mama potajomky chodila týždeň robiť “do žida" a diaprojektor mu nakoniec kúpila." Andy v NYCRoku 1945 Andy nastúpil na Carnegie Institut of Techno-logy v Pittsburghu, kde študoval Pictorial Desing. O tri roky školu ukončil s titulom bakalára. Hneď na to odišiel do New Yorku a zmenil svoje meno z pôvodného Andrew Warhola na Andy Warhol. Nasledujúcich desať rokov pracoval ako náborový grafik pre moderné magazíny, napríklad pre Vogue, Seventeen, The New Yorker, Harper's Bazar a pre firmy Tiffany, Bonwitt Teller a obchod s obuvou T. Miller. Počas tohoto obdobia získal niekoľko významných ocenení: vyznamenanie Inštitútu pre grafické umenie, uznanie za tvorbu novinových anoncií od Art Directors Club a niekoľko vyznamenaní za svoju komerčnú grafiku. Roku 1960 navrhol Andy Warhol prvé reklamy fliaš Coca-coly.

V tomto roku sa vracia k maľbe a jeho prvými dielami sú seriály kreslených obrázkov Comic-strip figury. Tie však maľuje len nasledujúce tri roky, kým sa nezoznámi s Lichtensteinovými maľbami Comic-strip v galérii Castelli.Medzi jeho najznámejšie diela patria rôzne serigrafie dóz Campbellových polievok. Tie začal maľovať po prvý krát v roku 1962. V tom istom roku namaľoval Andy Warhol aj prvé obrazy dolárových bankoviek. Tento nápad sa zrodil v čase, keď nevedel prísť na nič nové, čo by zaujalo Ameriku. Vtedy mu jeho dobrý priateľ poradil, aby namaľoval to, čo najviac miluje. O rok neskôr začal Andy Warhol svoj ateliér nazývať Factory, teda Továreň a jeho poznávacím znakom sa stala strieborná parochňa a hnedá kožená bunda.Umelec alebo blázon?Umelec, ktorý sa postaví proti tradícii, umelec hľadajúci nové cesty osobitej výpovede a stvárnenia nepochybne narazí na odpor širokej verejnosti i odbornej kritiky.

Andy Warhol mal však to šťastie, že už za svojho života spoznal uznanie a dosiahol popularitu a slávu, o akej sa jeho predchodcom ani len nesnívalo. Podarilo sa mu odbúrať pochybnosti o svojom prejave, ktorý bol v počiatkoch jeho kariéry odsudzovaný ako prejav podvodníka. Andy Warhol bol presvedčený, že je umelcom, o čom svedčí aj jeho odpoveď na otázku amerického kritika Art Magazinu: „Pane, mám si o vás myslieť, že ste blázon?“ „Určite nie.“ Dôsledné presadzovanie nového spôsobu výpovede výtvarnej myšlienky ho postavilo na popredné miesto nielen medzi americkými, ale aj svetovými umelcami. Andy Warhol sa stal „superhviezdou“, „kráľom pop-artu“, kultovou figúrkou amerického spôsobu života.Množstvo záujmov Andyho Warhola sa premieta aj do jeho pracovnej sféry: vystupuje ako výtvarný umelec a grafik, kreslič, fotograf, filmový tvorca, autor divadelných a autobiografických spisov, filmových scenárov a umeleckých vyznaní, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu Inter/VIEW, autor televíznych programov, vedúci legendárnej Factory na Manhattane v srdci New Yorku, kde sa v roku 1964 zapodieva „výrobou“ svojich serigrafií.