Pisal sa 19.januar 2006,stvrtok vecer.Len 19 dni ubehlo z noveho roka.Pre niekoho stastny den,pre inych naopak.Niekde sa stastnym rodicom narodilo zdrave a krasne dietatko(-ka),inde vsetky Drahomiry a Sary oslavovali meniny. A predsa smutilo cele Slovensko.Uz od rana nam z radii a televizii oznamovali radostnu spravu. Nasi vojaci sa dnes vratia domov, na Slovensko,a su vsetci zivi a zdravi.Este(a snad najviac) radostnejsia sprava to bola pre ich rodiny,znamych i priatelov. Cely den sme vsetci netrpezlivo cakali na okamih,kedy konecne moderator v radiu al.televizii povie vetu: "Uz je to tu,nasi vojaci sa vratili z Kosova do Kosic. Su zivi a zdravi."Ale nestalo sa tak.Namiesto toho cakala Slovakov smutna,snad aj najsmutnejsia sprava.

V Kosove sa 43 slovens.vojakov pripravovalo na odlet. Na ich tvarach ziaril usmev,smiech a radost z toho,ze konecne uvidia svojich najblizsich,priatelov a znamych.V lietadle sa rozpravali o stastnom navrate domov.Presli dlhu cestu a uz sa blizili na Slovensko.Vtedy sa radost v lietadle este zdvojnasobila.Leteli z kosovskeho mesta Pristiny.Boli v obci Hejce-na severovychode Madarska,co je "len "3 km od hranic so Slovenskom a vtedy sa to stalo.Ukazalo sa,ze radost 42 vojakov bola "marna."Narazili do kopca. Po zverejneni tejto smutnej spravy sa zacali obavy rodin,ci to prezije ten ich,na koho cakali oni.Strach malo cele Slovensko.Na obrazovky prisla dalsia sprava,tentokrat s tragickym koncom.S tragickym ako pre rodiny,tak aj pre Slovensko.V lietadle AN-24,vracajuceho sa z misie KFOR v Kosove letelo sice 43 vojakov,no prezil "len" 1 jediny.Len ten 1 mal "stastie v rukave" a prezil tuto letecku katastrofu. Povrava sa,ze za to moze pilot,ktory sa prilis skoro chystal na pristatie.Iny zas hovorili,ze sa pocas letu vznietilo v nizkej letovej hladine.Vojak,ktory to prezil,bol okamzite prevezeny do najblizsej nemocnice.Mal tazke poranenia,z ktorych sa,chvalabohu dostal.Na otazku medii,ci bude oslavovat svoje 2.narodeniny,odpovedal,ze v ziadnom pripade,pretoze zahynulo mnoho jeho kamaratov.Rozlucka so zosnulymi sa konala 26.1.2006 v presovskej Mestskej sportovej hale(MSH).

Uz den po havarii sa o 12 hodine spustili syreny a minutou ticha si Slovaci uctili ich pamiatku.Posledne "zbohom"im neprisli dat len najblizsi.Pred MSH sa zislo viac ako 4000 ludi,aby si uctili vsetko,co tito vojaci pre SR urobili,vazili si pracu vojakov i to,preco vlastne do osudneho Kosova sli.Smutok ich malo urcite viac,nez 4000 ludi. Vazeni priatelia,letecku katastrofu lietadla AN-24 vracajucu sa z Kosova dna 19.1.2006 neprezili: kpt. Michal Agnut;pplk.Igor Angelovic;npor. Jan Balog;pplk.Lubos Balucha;pplk.Lubos Belak;pplk. Jozef Bigas;slob.Peter Cogan;prap.Vlastimil Cepican;des.Pavol Cigas;kpt.Marian Fabry;npor.Alexander Gaal;cat.Bronislava Gregorovicova;nrtm.Daniel Gumenicky;plk.Martin Haber;npor. Jan Hejduk;npor.Marian Illes;plk.Stefan Ivan;npor. Adriana Joppova;voj.Tomas Kardos;prap.Ondrej Keszi;rtn.Marek Kicinko;cat.Peter Komora;Mgr.Peter Kotvan;rtm.Peter Kristan;kpt.Norbert Kumancik;nprap.Robert Letko;nrtm.Karol Malatin;mjr.Lubos Martincek;des.Rastislav Novak;pplk.Miroslav Novak;kpt.Dominik Ocelka;por.Ludovit Orlicky;npor.Peter Orlovsky;por.Dusan Paluch;npor. Jana Pestova;kpt.Igor Scigel;kpt.Robert Solava;mjr.Vladimir Sopuch;pplk.Michal Stang;mjr.Robert Tulipan;kpt.Tomas Zipaj;des.Juraj Zubor. Jediny vojak,ktory prezil letecku katastrofu: npor. Martin Farkas. CEST ICH PAMIATKE! ZBOHOM,CHLAPCI NASI!!!!!!!!!!!!!!!