Som unavený...

To bola zase noc.. Spať som išiel neskoro. Keď som už konečne zaspal, zobudil ma akýsi hluk. No uznajte - o tretej v noci! Vari sa to patrí? Som unavený.. A neviem, či to nočné učenie malo vôbec zmysel. V noci mi to nikdy veľmi nemyslí. Písomku som síce napísal.. ...ale ako? To sa ešte uvidí.
Čo môže spôsobovať človeku únavu? Prvým významom je očividne únava z nedostatku spánku. Je to však jediný dôvod únavy? To určite nie. Únava môže prísť aj po vynaložení veľkej námahy. Fyzickej alebo psychickej. Všetky tieto druhy únavy sa dajú odstrániť oddychom alebo spánkom.
Existuje však jeden druh únavy, ktorého sa bojím. Naháňa mi strach únava zo života. V našej dobe je čoraz viac ľudí unavených zo života. Nemajú silu, chuť žiť. Hovorím o žití, nie len o prežívaní. Ak niekto nemá skutočný zmysel života, nepokladám jeho život za žitie, ale len za prežívanie v zmysle zachovania “biologického človeka.” Mnoho ľudí vidí zmysel svojho života v niečom, čo možno v najlepšom prípade pokladať za prostriedok pre život. Kariéra, peniaze, auto, úspech, sláva, pôžitok, alkohol, drogy.. Aj z týchto vecí sú niektoré dôležité. Sú však najdôležitejšie? Niektorí ľudia dokonca nemajú vôbec prečo žiť, nemajú už žiadnu nádej, žiaden cieľ života. A tak môžeme stretnúť šestnásťročných starcov, ktorí sa už na nič netešia, nič od života neočakávajú, alebo očakávajú hodnoty falošné. Nie je nič smutnejšie ako tieto konštatovania o smerovaní ľudských životov. Takýto život je presne ako pocit po prebdenej noci. Na únave nie je nič zlé. Práve naopak, je veľmi potrebná. Núti nás oddýchnuť si a začať s novými silami. Umožňuje začať znovu. Na každého príde z času na čas únava zo života. Nesmie to byť konečným bodom. Má to byť len impulz na prehodnotenie zmyslu nášho života, možno jeho zmenu, ak nie je správny.
Našiel som niečo, čo mi vždy pomôže znovu začať žiť, znovu začať vynakladať námahu, keď som unavený zo života. Žiť, nie prežívať. Nedovolí mi to upadnúť do beznádeje a pasivity. Pravdu povediac je to niekto, nie niečo. Je to Boh. On mi vždy pomôže oddýchnuť si, uistí ma o správnosti zmyslu môjho života, povzbudí ma v pokračovaní môjho života pre druhých, a tým pre neho. Nie vždy sa mi to darí, nikdy sa mi to nedarí úplne, ba niekedy sa tomuto smerovaniu dokonca aj spreneverím. No vždy sa chcem o to snažiť. Takýto život ma napĺňa. A takýto život Boh ponúka každému z nás, spolu z toho plynúcim skutočným šťastím. Neskúsime to? Nevravím, že to je ľahké.

Ako argument však uvediem len jedno, a tým aj skončím. Všetko čo má v živote skutočnú hodnotu je ťažké, a tým viac skutočne hodnotný život. Nestojí to však preto za našu námahu?.