Sedela som tak v temnom kúte mojej izby a rozmýšľala som.Má vôbec zmysel žiť? Určite, vždy sa nájdu ľudia pre, ktorých žijeme bez ohľadu na to , že žijeme samy pre seba.V tme, v pokoji takpovediac NIRVANE sa širilo nekonečne veľa myšlienok. Ľudia sa zoznamujú, žijú , ľúbia sa a všetko pekné raz skončí. A na to sú spomienky na to , aby človek veril , že raz bol šťastný, keď sa utápa v zármutku.

Zmysel treba hľadať všade v ľudoch, veciach , prírode. Niekedy sa stačí len pozrieť kútikom očí dozadu , ale žmurknúť aj dopredu. Čo nás tam čaká? Je to jasná cesta bez prekážok? Vydláždená? Alebo sa nám v hlave vynorí tmavá, temná cesta? Viete je to o zamyslení ! Život má zmysel aj pre tie jasné , ale aj tmavé cesty TREBA ho len vedieť nájsť. A takto som rozmýšľala ďalej o veciach, ich zmysloch no a pozrela som sa aj dozadu. Bola to slnečná spomienka? Zažila som pekné veci alebo ma to pekné len čaká? Došlo mi zrazu, nikdy nečakaj na niečo krajšie, lepšie vždy ži tak , aby bol každý jeden deň tým najúžasnejším v tvojom živote. jasné nemusíte ma presviedčať, že nádej je tu vždy! Je to samozrejmé, ale žiť v nádeji nie je vždy to pravé riešenie.

Pretože, sa stane niečo nečakané , náhle , nepríjemné a ty sa ocitneš v takpovediac realite! Budeš musieť zvládnuť , čo život prinesie. Možno sám , možno s niekým. Vtedy si uvedomíš , aké dôležité je žiť v realite a nie nádejach a snoch. Zistíš, že život zmysel má, aj keď sa potápaš, pretože aj vtedy ešte stále dýchaš. Život má silu nadvihnúť ťa nad hladinu a posunúť ťa po správnom prúde rieky.