Vazeny pan riaditel,vazeny pedagogicky zbor.

Dnes sme sa tu zisli,aby sme ukoncili opat jeden skolsky rok.Rok,ktory bol pre nas,deviatakov,posledny na tejto skole.Hadam pre nas vsetkych to bude ukoncenie jedneho pekneho obdobia. Je lahke povedat "Zbohom a dakujeme za vsetky vedomosti" a potom jednoducho odist.Ochvilu budeme pocut posledne zvonenie,ktore na ssprevadzalo od prveho prekrocenia prahu zakladnej skoly az po tento okamih.Preto je ten spravny cas zaspominat si na casy,ktore boli pre nas najkrajsie.

Vtedy,ked nase nozky bojazlivo prekrocili branu tejto skoly ako mali ustrachani prvacikovia,od prvych ciarok,roztrasenych pismenach abecedy,prvych slov ci viet,ste boli pre nas vy,pani ucitelky oporou a poskytli ste nam ten najlepsi start do zivota.Neskor sme s atrochu otukali v novom kolektive,nasli sme si priatelov i nepriatelov.Cas utekal,ked prisiel 2.stupen.Tam nas zachvatil strach a hroza z fyziky,prirodopisu ci chemie.Naucili sme sa,ako sa spravne systematicky ucit,ako nenapadne nazriet susedovi do pisomky,ze 100 rocna vojna trvala v skutocnosti 116 rokov,taktiez vieme nazov najvyssieho vrchu Europy,zistili sme,ako sa da uliat z hodiny telesnej vychovy i to,aky vzorec ma kyselina sirova.

Taktiez sme sa naucili znasat prehry a potom sa postavit na vlastne nohy,nevzdavat sa a tesit sa z vytazstiev. Ale najdolezitejsie z vedomosti,ktore sme tu ziskali,bolo vazit si priatelstvo,lasku a porozumenie.Skola nam dala vela priatelov.Medzi nimi neboli len spoluziaci ci kamarati zo zaujmovych kruzkov,sidliska,ale najma chapavi ucitelia,ktori z nas vychovali zodpovedne osobnosti. S tymito ludmi sme zazili mnozstvo krasnych dni v skole i mimo nej.Napriklad na spolocnych vyletoch,kde sme stvarali same hluposti a vylomeniny,ktore sa mnohokrat tazko odpustali.No nenasla s aziadna ucitelka spomedzi vas,ktora by nam to neodpustila.Pocas tychto rokov si kazdy z nas nasiel svoju vlastnu cestu,po ktorej kracal od prveho az po deviaty rocnik.Boli to casy plne radosti,stastia,ale aj narocnej driny.Rok po roku deviataci odovzdavaju svoje "kreslo"osmakom,ktori netusia,co ich caka.Teraz budu najstarsi,najmudrejsi a oblubeni,preto prisla chvila,aby sme im konecne prenechali tron.Nas cas vyprsal!Aj ked sme len deviataci,ktory "vraj zjedli vsetku mudrost sveta",chceme sa vam zo srdca podakovat za vsetko, co ste pre nas,mile pani ucitelky,urobili.Bolo toho naozaj vela.

Osobitna vdaka patri nasim triednym ucitelkam a ucitelovi za ich obetavost,nervy pevne ako ocel a za lasku,ktoru sme citili kazdy jeden den. No im nepatri len podakovanie.Vsetkym ucitelkam,najme triednym,patri aj nase ospravedlnenie za to,ze sme im niekedy ublilzovali.A to hlavne na vylete svojimi hlupostami a vylomeninami.Mnohych sme dokonca sklamali.Preto prijmite nase odpravedlnenie.My,deviataci,pocitame minuty,ktore nas delia do konca.Vlastne tie sme pocitali vzdy.Boli to minuty do toho oslobodzujuceho zvonenia na konci hodiny.Tak este raz dakujeme celemu ucitelskemu zboru za to,ze nam verili a vydrzali to spolu s nami az dodnes. Dakujeme velmi pekne!!!!Budete nam chybat!!!!