Európske hospodárske spoločenstvo pri svojom vzniku predpokladalo, že o členstvo sa budú uchádzať európske štáty, ktoré sú viac menej ekonomicky a kultúrne homogénne. Možno očakávať, že v budúcnosti vývoj integračných procesov prekročí hranice európ-skeho kontinentu a členmi Európskej únie sa stanú i neeurópske štáty, ktoré úzko s EÚ spolupracujú. Jednou z nich je i TureckoAká je hrozba migrácie a aké dôsledky sa z nej môžu vyvodiť pre EU?Podľa prieskumu tureckého inštitútu TNS sa chce 23% Turkov „veľmi pravdepo-dobne“ vydať za prácou do iného európskeho štátu, akonáhle sa to vstup krajiny do EÚ zjednoduší, ďalších 21% považuje túto možnosť za pravdepodobnú. EÚ má k dispozícii štúdie, podľa ktorých by mohli byť pracovné trhy dnešných členských štátov saturované až 18 miliónmi imigrantov z Turecka. Môžme očakávať, že Turecko vstúpi do EÚ s dočas-ným alebo i trvalým obmedzením voľného pohybu pracovných síl, resp. sa bude môcť toto obmedzenie v prípade potreby aktivizovať.

Obava z prílevu lacnej pracovnej sily z Turecka je jedným z argumentov proti vstupu jeho do EÚ, ale príklady iných štátov EÚ ako Španielska alebo Poľska ukázali, že takéto obavy nemusia byť opodstatnené ani v prípade Turecka. Prisťahovalectvo z Turecka môže dokonca vyriešiť problém nedostatku pracov-nej sily, ktorá bude spôsobená starnutím obyvateľov členských krajín EU.Zo vstupu Turecka bude mať výhody tak EU ako aj TureckoTurecko sa stáva veľmi dôležitou tranzitnou krajinou pri preprave plynu a ropy. Až 70% zvýšenej spotreby ropy a plynu sa v členských štátoch Európskej únie bude pre-pravovať cez územie Turecka. Európska únia počíta s tým, že spotreba zemného plynu vzrastie zo 162 mld. m3 v roku 1999 na 401 mld. m3 do roku 2020. 70% tohto prírastku sa bude prepravovať cez územie Turecka. Podobná situácia je i s prepravou ropy. Ropo-vod z azerbajžanskeho Baku do tureckého prístavu Cejhan má od roku 2006 prepravovať 50 mil. ton ropy ročne.Vstup Turecka do EÚ bude pre úniu výzvou a nemal by znamenať pre úniu žiadne drama-tické náklady.

Podľa prepočtov by iba zapojenie Turecka do dnešnej spoločnej poľnohos-podárskej politiky vyšlo úniu ročne na 11,3 mld. euro. Obhajcovia rozšírenia únie o Turec-ko však tvrdia, že o desať tokov, kedy by sa malo Turecko stať členom únie, bude najmä spoločná poľnohospodárska politika EÚ dostatočne zreformovaná, aby ďalšie rozšírenie nemalo v žiadnom prípade znamenať kolaps finančného systému Európskej únie. Pre Tu-recko by sa mal vytvoriť plán postupného začleňovania od roku 2015 do roku 2025 do štrukturálnych fondov a poľnohospodárskeho fondu. Uvádza sa, že členstvo Turecka v EÚ bude od počiatku výhodné pre obe strany, aj keď sa predpokladá, že výhody pre Tu-recko budú väčšie, než pre ekonomiku štátov EÚ. Ako jedna z možných alternatív, prija-tia Turecka do takzvanej Eu je možnosť prijatia Turecka ako privilegovaného člena ale-bo strategického partnera. Túto možnosť, ale Turecko momentálne nepripúšťa, pripúšťa iba plnoprávne členstvo. Aké riziká predstavuje pristúpenie Islamskej krajiny pre katolícku EU? Táto krajina sa vyznačuje veľmi umiernenou formou islamu.

Už od čias zakladateľa republiky Kemala Atatürka je Turecko prísne sekulárnym štátom, ktorý by mohol ísť príkladom aj pre Slovensko. Odluka náboženstva od štátu bola reakciou na obdobie s vý-razne nábožensky zafarbeným nacionalizmom pretrvávajúcim do prvej svetovej vojny. Moslimské náboženstvo bolo odsunuté do súkromnej sféry. Vo verejnom sektore bolo zakázané používať náboženské symboly, islamské rodinné právo plne nahradilo sekulárne právo. Islamské trestné právo sa zrušilo ešte v polovici 19. storočia. Prísne sa dbá na nezasahovanie náboženstva do politického života či vzdelávania. Z perspektívy EÚ by pochybnosti mohli vyvolávať ani nie tak vplyv náboženstva na štát, ako skôr vplyv štátu na náboženstvo. Princíp sekulárneho demokratického štátu je už hlboko zakorenený v tureckej spoločnosti a tento prístup podporuje väčšina tureckého obyvateľstva. Podľa prieskumu istanbulského think-tanku TESEV z roku 2000 väčšina tureckých moslimov nepodporuje myšlienku, že náboženstvo by malo zohrávať svoju úlohu v politickom živote.

Aj keď 97 percent tureckého obyvateľstva sa hlási k islamu, veľká väčšina sa z hľadiska svojej identity cíti v prvom rade ako tureckí občania, až potom ako moslimovia. Väčšina ľudí považuje svoje vierovyznanie za záležitosť, ktorá patrí do ich súkromného života, a neschvaľuje prípadný vplyv náboženstva na politiku a výrazná väčšina podporuje projekt sekulárneho štátu. Až 91,4 percent obyvateľov si myslí, že v záujme zachovania sociálnej harmónie v spoločnosti je absolútne nevyhnutné, aby rozdiely na základe vierovyznania uchovávali v tolerantnom a mierovom prostredí. Ak v európskej verejnosti a medzi eu-rópskymi politickými špičkami zaznieva názor, že Európska únia je „kresťanský klub“ a Turecko by do tohto klubu vôbec nezapadalo, bolo by namieste si uvedomiť, že aj v sa-motnej Európskej únii žije niekoľko desiatok miliónov moslimov tureckého či iného pôvo-du. Odmietnutie začať prístupové rokovania by mohlo výrazne spomaliť tempo prijíma-ných reforiem a ďalšej demokratizácie krajiny a vyvolať obrovské rozčarovanie medzi tureckým obyvateľstvom.

Na tému vstupu Turecka do EÚ európsky komisár pre rozširo-vanie Günter Verheugen výstižne uviedol, že jeho odmietnutie zo strany EÚ by bolo „od-mietnutím celého islamského sveta, ktoré by ukončilo reformný proces v Turecku a ešte viac by otriaslo stabilitou v regióne“. „Treba dať Turecku európsku perspektívu aj kvôli nebezpečenstvu islamského fundamentalizmu. Privilegované partnerstvo, navrhované nemeckou opozičnou stranou CDU, nie je žiadnou serióznou alternatívou.“ Momentálne komisia vedie kladné hodnotenie reformných krokov Turecka a zároveň pre EU odporučila radu poistiek. Najsilnejšou je možnosť prerušiť, jednanie o vstupe do únie v prípade vážneho trvalého porušenia zásad slobody, demokracie, rešpektovania ľud-ských práv a právneho štatútu. V prípade Turecka sa nemusíme obávať nežiaducich vply-vov, lebo Turecko čakajú tvrdé podmienky: napríklad trvalé obmedzenie na pracovnom trhu. Turecko taktiež nemôže počítať ani zo štedrými dotáciami do chudobných regiónov a poľnohospodárstva. Pokiaľ budem jednať, všetkým dokážeme, že Islam je zlučiteľný s európskymi hodnotami. Uviedol šéf socialistov Martin Schulz. „A tvrdím, že je“