Keď je niekto zamilovaní, je to ako keby mal ružové okuliare a vydel len to čo chce. Niekedy to, čo sa deje medzi dvomi osobami je pravdivé, no poväčšinou sa sklameme a potom nám pre žiaľ padajú slzičky po lícach až dopadnú na zem kde zmiznú a už ich nikdy nevrátime. Je to ako keď pozeráme von oknom, čakáme a dúfame, že niekto koho milujem sa vráti, no on sa v tej diaľke stratil a cestu späť nevie nájsť.

Najhoršie na zamilovaní je to, že to dosť bolí a len tak tá bolesť neprejde. Niekedy to trvá dni, týždne, mesiace, roky a niekedy to neprejde vôbec, vtedy keď to trvá najdlhšie, tak to je tá pravá bolavá láska. Tá čo dokáže najviac zabolieť a zlomiť srdce, ale nevie ho ošetriť. Ono sa musí liečiť len láskou, lebo ako sa hovorí láska sa láskou lieči a toto je ten najlepší liek len ho musíme nájsť. Je ťažké rozprávať o tom ako môže byť človek zamilovaní a či vlastne miluje to on spozná sám, ale takto nejak to cíti vela ľudí na tomto svete, ktorým hlavnou témou je vždy nezodpovedaná otázka: Čo to znamená, to krátke slovko láska?

Ja som ešte odpoveď nenašla a ani ju tak skoro nenájdem lebo ešte stále čakám na toho vysnívaného princa na bielom koni. Ako každé dievča aj ja keď som bola malá snívala som o tom princovi a ešte stále snívam a čakám. Niekedy povieme milovanej osobe aj tisíc krát že ju milujeme, ale ten, kto to povie raz a od srdca to myslí úprimne. Niekedy to povie človek len tak aby aj on patril k ostatným, ale to sú len klamstvá. Preto by nikto nemal hovoriť o láske len ako o takom slovíčku, ktoré nič neznamená. Lebo je to slovo, ktoré znamená neskutočne dosť.