Toto všetko, o čom si človek myslel, že ho ohrozuje, a čo sám nemohol ovplyvniť a nevedel si ani vysvetliť, bolo dôvodom pre vznik náboženstva v snahe prežiť v boji o holý život, v snahe zaistiť si svoju vlastnú bezpečnosť, duševnú psychickú rovnováhu, podmienky pre solídny život, naplniť zmysel života a vysvetliť si poriadok a chaos v prírode a v jeho živote. Preto v snahe vyhnúť sa týmto životným strastiam, ako aj v snahe uľahčiť si život v jeho každodennej existencii, si ľudia vymysleli svojich ochrancov (polyteizmus=prírodnébožstvá) a neskôr, aby to mali v živote jednoduchšie, iba jednéhoochrancu – nadprirodzené transcendentno = nadprirodzeného spasiteľa = Boha (monoteizmus), do ktorého rúk zverili svoj osud, čo im v živote pomáhalo – aspoň si to mysleli – čo im umožnilo zdôvodniť nevysvetliteľné.

2. V ďalšej fáze rozvoja spoločnosti - vývoja spoločenskej praxe (deľby práce, výroby) ako aj spoločenského vedomia zasa iní ľudia (ešte v staroveku) prišli na to, že náboženstvom mohli tých druhých ovládať, pretože pre tých iných–najvyššiu spoločenskú vrstvu-to bolo výhodné. Takíto náboženskí vodcovia zneužívali svoje postavenie, zastrašovali ľudí peklom a inými náboženskými nezmyslami opierajúc sa pritom o rôzne vymyslené zjavenia, ktoré nikto nikdy v skutočnosti nevidel, a ani nemohol potvrdiť. Kto jednoducho neveril, bol napr. vyhlásený za diabla alebo kacíra a bol mučený, ukrižovaný či upálený alebo vyobcovaný z cirkvi na výstrahu ostatným. V tejto ďalšej fáze vývoja spoločenského myslenia sa už jednalo o uvedomelé náboženstvo. Tento proces je priamo spojený so vznikom prvých spoločenských tried, teda so vznikom otrokárskeho spoločenského systému, a teda súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.

To sa stalo v dobe takzvanej druhej spoločenskej deľby práce, pri ktorej došlo k oddeleniu remesiel od poľnohospodárstva. Vznikla výroba tovaru a v dôsledku existencie vznikajúceho trhu začali vznikať majetkové rozdiely medzi ľuďmi. Začali vznikať triedy a prvé triedne rozpory, ktoré si vynútili vznik štátu. Časovo to zodpovedá zhruba štvrtému tisícročiu pnl. – Sumer.

3. V súvislosti s ďalším rozvojom spoločnosti si ľudia uvedomili, že nie sú schopní, a ani ochotní niesť plnú zodpovednosť za svoj vlastný život. Boh, ktorý ich tejto zodpovednosti zbavil, im jednoducho vyhovoval.

4. Každý človek chce byť zdravý, chce žiť dlho a šťastne. Tento cieľ sa snaží dosiahnuť aj za pomoci iných, podľa neho dokonalých (keď už sám nie je dokonalý), aj keď nadprirodzených bytostí, o ktorých si myslí, že mu túto šťastnú existenciu pomôžu zabezpečiť (anjeli,Boh a pod.). Čo záleží na tom, že to bude až po smrti? Duchovná útecha musí byť.

5. S tým súvisela aj snaha očistiť sa od nemorálnych skutkov (hriechov), ktoré ľudia v svojom živote robili, niekedy aj v mene najvyššieho, aby mohli uskutočniť svoj sen – byť zdraví a dlho a šťastne žiť. K tomu, aby im Boh odpustil, využívali najskôr obety ľudí, neskôr obety zvierat, potom nemorálne odpustky a nakoniec spoveď, ktorú dnes kňazi zneužívajú, keď sa im to hodí.

6. Neskôr si ľudia uvedomili, že vlastnia vyššiu formu inteligencie, vedeli, že sú na vrchole evolučného vývoja prírody na Zemi a takéto privilégium (dar) mohli v tej dobe pripísať len niečomu nadprirodzenému (Bohu). Alebo jednoducho zacítili potrebu len sa odvďačiť za, dar života“.


II. Gnozeologické (poznávacie) príčiny

7. Neochota veriacich ľudí zmeniť ich zastaraný konzervatívny názor, ak úroveň vedeckého poznania postúpi ďalej –Newton, Darwin, Einstein, Hubble, Oparin, Hawking a ďalší, a nezmyselné trvanie na nevedeckých názoroch pri neochote porovnávať toto nové poznanie s praktickým životom. Nepochopiteľné psychologické správanie ľudí, ktorí sú ochotní niečo robiť a veriť niečomu len preto, že tomu verí a že to robí väčšina – viď investovanie v prvej vlne kupónovej privatizácie do fondov, ktoré praktizovala väčšina obyvateľstva a ktoré sa s odstupom času ukázalo ako najhorší spôsob investovania. Keby ľudia viac študovali a