14. Cirkev zakrýva skutočnosť, že je priamo spojená s tzv. demokraciou = kapitalizmom / imperializmom, pretože disponuje obrovským bohatstvom v podobe bankového kapitálu, nehnuteľností, pozemkov, akcií a ďalšieho majetku, ktorý nadobudla a rozmnožuje práve vďaka tomuto ekonomickému systému. Preto má cirkev rovnaké ekonomické záujmy ako vykorisťovatelia (podnikatelia), a preto je aj ich objektívnym spojencom. Preto má aj cirkev objektívny záujem na zachovaní existencie demokracie.

15. V dobe vzniku spoločenských tried bohatých a chudých (od otrokárskeho systému cez feudálny až po demokraciu= kapitalizmus/imperializmus) vedúci náboženskí predstavitelia zistili, že každé náboženstvo je aj veľkým biznisom, a teda zdrojom financií a majetku od veriacich aj od štátu. To je aj dôvod prečo súčasná rímsko-katolícka cirkev nechce odluku cirkvi od štátu. V niektorých štátoch sa pre udržanie náboženstva dokonca aj reálne používajú drogy - a nie iba alkohol, aby sa navodila patričná psychologická extáza vo vedomí človeka, aby si lepšie mohol vybaviť rôzne zjavenia a zázraky. V demokracii=kapitalizme je náboženstvo nástrojom na ovládanie ľudí spolu so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, ktorého majiteľom je kapitalista (podnikateľ). Náboženstvo sa snaží ovládnuť myseľ ľudí. Podnikatelia zasa utláčajú ľudí v reálnom živote = v pracovnom procese, v ktorom prostredníctvom súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov využívajúich pracovnú silu, ktorá ako jediná je tvorcom nadhodnoty, a teda zisku(kapitálu) kapitalistu. Obaja „spojenci“ postupujú v zmysle metód „Drž hubu a krok“ (pretože na tvoje miesto mám 10 ďalších takých, ako si ty, a preto usilovne pracuj a nechaj sa vykorisťovať) a „Cukor a meč“ (raz pohrozia, raz pochvália). Vonkajším prejavom tohto dvojitého zotročovania ľudí je existencia štátu v etape demokracie=kapitalizmu, ktorý tomuto zotročovaniu ľudí priamo napomáha a aj ho priamo zakrýva. Uvedené platilo v minulom čase, platí v prítomnosti a bude platiť aj v budúcnosti, pokiaľ bude existovať niekde na Zemi nejaká spoločensko-ekonomická formácia, ktorá bude založená na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov (otrokárstvo,feudalizmus, kapitalizmus/imperializmus = demokracia), ktoré je hlavnou príčinou vykorisťovania človeka človekom, a teda príčinou biedy a utrpenia väčšiny ľudí. Dovtedy bude existovať aj náboženstvo ako spojenec bohatých podnikateľov (majiteľov súkromného vlastníctva) a ako spôsob útechy a úteku ľudí od biedy a utrpenia, ale aj ako spôsob ovládania tých, ktorí sú vykorisťovaní a žijú v biede a utrpení, aby boli ticho a držali hubu.

Tvrdím s totálnym presvedčením, že cirkev nikdy nevyrieši skutočný reálny problém človeka. Len mu poskytne duchovnú útechu, ale nie riešenie!!! Dáva ľuďom klamlivú nádej na ideálny život po smrti, keď ten reálny budeme trpieť a necháme sa oblbovať a vykorisťovať. Ale ja chcem dôstojne žiť už teraz a za svojho života!!! Prečo sa mám mať dobre až po smrti v nejakom vymyslenom „raji“ a celý život na zemi trpieť vykorisťovaním a tým, že ma niekto psychologicky ovláda (štátna propaganda, cirkev), keď sa môžem mať ako v raji alebo aspoň dôstojne žiť už za svojho života a na tejto zemi? Záverom treba uviesť, že nie je možné, aby jední – menšina – hromadili vo svojich rukách nesmierne bohatstvo(podnikatelia a cirkev) a druhí – drvivá väčšina – treli biedu, živorili alebo dokonca zomierali od hladu (najmä Rómovia, čo sa verejnosti zatajuje). Podobne ako ópium, odvádza aj náboženstvo ľudí od skutočnosti, pričom vytvára zdanie zmiernenia útrap, prekonávania ťažkostí. Tým, že ich odpútava od skutočnosti, bráni im súčasne poznať skutočnú povahu ich životných problémov, a teda prekáža aj ich prekonaniu. Tým si cirkev plní svoju hlavnú a všeobecnú funkciu náboženstva - iluzórno-kompenzačnú.

Cirkev v podstate ponižuje veriaceho človeka v jeho živote, pretože mu berie jeho zdravé sebavedomie a smeruje ho do nereálneho neskutočného ideálneho života v raji po jeho smrti. Tým človeka priamo odvádza od jeho aktívnej a uvedomelej činnosti tu na Zemi, ktorá ho môže priviesť ku skutočnému raju alebo aspoň ku dôstojnému životu už priamo za jeho života.