Témou grafitty sa zaoberalo uz nespočetne veľa televíznych relácií, časopisov, fór na internete, ale aj bežných ľudí na uliciach...Zamyslite sa čo pre vás graffity znamená. Je to moderné umenie? Je to vandalizmus a ničenie verejných priestranstiev? Váš názor vám nechcem brať, len vám pomôžem upraviť si ho. Najčastejšie sa opakujúce otázky od ľudí odsudzujúcich graffity sú mierené na samotnú ideu a výskyt malieb graffity. Prečo to vlastne robia? Pre mladých ľudí vyznávajúcich kultúru graffity ako hip-hopového celku je maľovanie na steny životný štýl. Je to vec, ktorú by nedokázal robiť každý z nás. Pokojne si priznajte, že sa vám mnohé tegy (podpisy writterov-laicky povedané sprejerov) páčia.
Napríklad ja osobne obdivujem niektorých z tejto komunity a zamýšľam sa ako môže byť niečo také pekné nezákonné. Samozrejme, že aj pre writterov a ich tegy sú vyhradené určité miesta aj v Prievidzi na ktorých je to legálne. Mnohí z vás sa čudujú prečo potom graffity vidieť na vlakoch, v podchodoch, pri cestách a na frekventovaných uliciach? Je to z jednoduchého dôvodu. Writter chce, aby bol jeho teg známi! Nejde len o to, že si chce vybiť zlosť na stenách budov. Členovia takejto komunity majú vytvorený svoj vlastný grafický svet, v ktorom sú sami sebe pánmi a to ich napĺňa.
Tak ako spisovatelia píšu, speváci spievajú, maliari kreslia, tak aj writteri sprejujú na steny svoje tegy, lebo ich to baví a je to činnosť ktorú vykonávajú so zápalom. Všetci sme určite počuli ako sa ľudia na ulici rozprávali na tému graffity. Berú to ako vandalizmus? Berú writterov ako chalanov, ktorý len tak niečo nastriekajú na stenu, alebo MHD pod rúškom noci a rýchlo utečú? Prečo sa za to nepriznávajú? V týchto otázkach veľmi veľa nezrovnalostí. Tak napríklad, kto kedy povedal, že writter musí byť mužského pohlavia? Na toto mám jeden veľmi dobrý príklad. Vedeli ste o tom že najznámejší človek, ktorý v Paríži kreslí graffity je žena? Myslím si že nie. Jej graffity podpis – teg je MiSS.Tic. Jej grafity sú vo Francúzku notoricky známe a často vyhľadávané ako atrakcie pre hip-hopových nadšencov.
Anonymita? Myslíte si, že writteri sa za svoje výtvory nepriznávajú? Omyl! Každý graffit, ktorý vidíte na stene a sú to pre vás len nečitateľné znaky, je vlastne podpis writera, pod ktorým je známy vo svojej komunite. Ďalšia nezrovnalosť je v tej rýchlosti. Spomeňte si na nejaký graffit, ktorý vám utkvel v pamäti. Dobre si ho v mysli prezrite a zamyslite sa nad tým, či ho writer naškriabal na stenu pod rúškom noci, keď nič nevidel a nemal dosť času, alebo si jednoducho cez deň nasadil slúchadlá s nekomerčnou rapovou hudbou, vypadol z reality a začal sprejovať svoj výtvor... A čo tak názor, že chlapci writteri sú zle sa učiaci ľudia z nižšej spoločenskej vrstvy, ktorý nevedia čo s voľným časom? Definujme si najprv čo pre nás znamená nižšia spoločenská vrstva. Je to vrstva ktorá dostáva maximálne 6tisíciek mesačne a z toho platí všetko. Súhlasíte?
Teraz sa vráťme k téme. Opäť sa zamyslite nad nejakým tým graffitom. Predstavte si aký je veľký. Graffity, ktorými sa writteri prezentujú pred verejnosťou(skutočný writteri, nie ľudia, ktorý načmárajú niečo na stenu čiernou fixkou, alebo jednofarebný sprejom) sú cca. 2-3metre široké a tak 1,5-2 metre vysoké. Pekný grafit na ktorý sa oplatí pozrieť je tak minimálne päťfarebný. Ľudia ktorý sú najmenej technicky založený vedia ako dlho trvá, kým sa minie jeden sprej. Vydrží asi tak 1m2 steny na optimálne nastriekanie(tzn.: nie je vidieť pôvodný podklad). Predpokladajme, že náš imaginárny grafit je jeden z tých obyčajnejších. Je teda dva metre dlhý, dva metre široký a päťfarebný.
Skúste si v hlave vypočítať koľko je to asi tak sprejov a vynásobte to číslom 160(to je cena za najobyčajnejšie spreje na stenu). Mali by ste dospieť k sume, ktorá sa určite výrazne líši od vašej doterajšej predstavy a cene tegu... Po prečítaní tohto článku máte možnosť vytvoriť si svoj vlastný názor na graffity. Je to špatenie verejných priestranstiev pubertiakmi, alebo prezentovanie mladých umelcov, ktorý presadzujú svoj štýl umenia a nemajú ako preraziť?