Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Prejav - Podoby politickej kampane…alebo politika sa nemení

Vážený pán profesor, milý spolužiaci.

Keďže sme už všetci plnoletí, máme právo voliť. Takže je myslím na mieste, aby ste sa dozvedeli, že politické metódy nie su výmyslom dnešnej doby. Podoby politickej kampane…alebo politika sa nemení. Sľuby, klamstvá, negatívna kampaň v politike - to bolo známe už za starých Rimanov. Vždy keď chceme niečo zdôrazniť, že sa to deje už od nepamäti, povieme že „Veď už aj starí Rimania…. “Tak isto to platí aj v politike..aj dnešní politici používajú metódy Rimanov. Či už je to získavanie voličov alebo volebné podvody. Takže všetky politické metódy vznikli v Grécku a Ríme.

Pojem Demagóg vznikol v Grécku. Vtedy ešte nemal negatívny význam. Napríklad známy demagóg Kleón, pôvodným povolaním garbiar, používal dodnes osvedčenú taktiku: presviedčal ľudí, že je tiež iba prostým človekom, jedným z nich. Na rečnícke pódium preto vždy vystúpil v koženej zástere, teda dnešných montérkach. Niečo podobné sa deje aj v dnešných časoch, v každej krajine. V tej dobe už takisto poznali falšovanie volenbých lístkov. Jedným z aténskych zvykov bolo akési referendum - črepinové hlasovanie. Občania mohli v rámci neho na ľudovom zhromaždení odsúdiť ktoréhokoľvek spoluobčana, ktorý podľa nich ohrozoval demokraciu, na desať rokov vyhnans tva. Každý mohol napísať na hlinený črep jedno meno a smolu mal ten, koho meno sa objavilo na najväčšom množstve črepín.Prvý raz použil toto hlasovanie známy politik Themistoklés, strojca gréckeho víťazstva nad Peržanmi v námornej bitke pri Salamíne. Pomocou črepinového hlasovania sa mu päťkrát podarilo odstrániť svojich politických protivníkov. Aj na neho však došlo. Keď sa vyhnanci mohli po čase vrátiť, spoločnými silami ho v ďalšom hlasovaní odstránili. V jednej aténskej studni našli archeológovia asi dvesto črepín s Themistoklovým menom napísaným jednou rukou. Sú to najstaršie známe sfalšované volebné lístky.

Vznikla aj známa príručka politického marketingu, ktorú napísal Cicero. Spomína sa v nej, okrem iného aj že neexistuje trik, sľub, či dokonca lož a pretvárka, ktorú by kandidát v záujme získania politickej funkcie nemal využiť. Radí, ako predstierať priateľstvo a štedrosť, ako si ľudí zaväzovať drobnými službičkami, aj s kým sa treba na verejnosti ukazovať. Každý, s kým sa kandidát stretne, musí vraj od neho odchádzať spokojný a s dojmom, že sa o svojich voličov stará a robí všetko pre ich dobro. Každému má sľúbiť čokoľvek, aj keď vie, že to nemôže splniť. Podľa Quinta sa ľudia hnevajú viac na toho, kto ich priamo odmietol, než na človeka, u ktorého majú pocit, že by svoj sľub splnil, keby mohol. Na verejných priestranstvách sa má kandidát obšmietať okolo populárnych ľudí, a to aj v prípade, že ho politicky nepodporujú. Tí, čo ich vidia spolu, to nemusia vedieť. Quintus tiež radí, že kandidát má svoj výraz tváre aj spôsob reči vždy prispôsobiť uvažovaniu ľudí, s ktorými sa stretáva. "Vidiečania a dedinčania sa okamžite považujú za našich priateľov, ak ich oslovíme po mene," píše Quintus, podľa ktorého musí vedľa kandidáta vyrážajúceho do terénu vždy kráčať pomocník znalý miestnych pomerov, aby politikovi pošepkal, koho práve stretol.

Dnešní politici túto prírušku isto čítali a vzali si k srdcu jedno pravidlo: má sa vždy vyhýbať jasným postojom v politických otázkach. Iba tak sa môže zapáčiť všetkým vrstvám spoločnosti, od aristokracie až po prostý ľud. A čo v dnejšnej dobe tak veľmi obľúbené bilboardy? Boli…aj keď na múroch, ale vo veľkej miere sa podobali dnešným. Najstaršie sa našli v meste Pompeje, kde ich dôkladne zarezervovala láva. Vyhotovovaniu reklamných nápisov pre kandidátov sa venovali špecializovaní remeselníci. Jedni vytvorili na stene bielu plochu požadovanej veľkosti (neraz pretreli aj nápisy konkurentov), ďalší na toto miesto namaľovali odkaz voličom. Najčastejšie v nich súkromníci alebo skupiny ostatným odporúčali, koho majú voliť." Genialis žiada, aby sa primátorom stal Bruttius Balbus. Bude šetriť mestský rozpočet," hovorí nápis, ktorý by až na mená mohol visieť v hociktorom slovenskom meste. Porazený kandidát sa po voľbách často snažil dokázať, že víťaz vyhral vďaka volebným podvodom. A občas aj uspel.

V niektorých veciach za starovekom proste zaostávame. Oboch konzulov zvolených v roku 66 pred naším letopočtom následne odsúdili kvôli volebným podvodom, čo sa u nás ťažko môže stať. Teda sme sa všetci dozvedeli niečo nové. Aj to, že nepodvádzajú len politici v dnešnej dobe.

Ďakujem za porornosť.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk