Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Život čaká na nás, my čakáme na život

(úvaha)

Čo znamená vlastne život? Život je mozaika ľudských osudov, šťastných či pochmúrnych chvíľ, zamotané do klbka. Celý svoj život sa ľudstvo snaží predierať dopredu, občas pozastaviť, no nikdy necúvnuť. Veď komu z nás už život nenadelil bolestivé rany, či uvedomenie si krutej skutočnosti. Každému z nás sa začnú nite života odvíjať našim počatím...

Aj môj život sa začal láskou mojich rodičov, už v maminom brušku sa začínal život malého dievčatka, ktoré bolo počas deviatich mesiacov chránené pod jej srdcom. Keď každý z nás vyjde na svet, svoj osud vkladá do rúk dospelým a spoľahlivým ľuďom, no častokrát sa stáva, že šťastie sa im otočí chrbtom a skončia v detských domovoch alebo zanedbané... či týrané.

Ja som z tých, s ktorými sa osud tak nezahral, vyrastala som po boku svojej mamy. Moje klbko sa postupne odvíjalo, síce sú na niti uzly tých smutnejších spomienok a nešťastí, ale tým sa chuť do života len posilňuje.

Teraz mám 19 rokov, som len v štvrtine cesty, aspoň v to dúfam, nikto z nás nevie, kedy príde náš čas a my budeme musieť z tohto sveta odísť. Je to ako kolotoč. Život narodením naberie nových pasažierov, kým tých ostatných kruto zo seba strasie.

Berie vôbec život ohľad aj na nás? Neustále sa podriaďujeme jeho pravidlám. Niektorí umierajú mladí, iní ako dedkovia, či prababky s veľkou rozrastenou rodinou. Určite si každý plánuje svoju budúcnosť a vydáva sa naprieč osudu s túžbou si ich splniť. Postupom času zistia, či im život podkopával nohy, alebo sa po ňom len zviezli.

Moje plány sú rozmanité, z každého kúsok. Azda v prvom rade chcem dokončiť nadstavbové štúdium, chcem si rozšíriť svoje vzdelanie v cudzích jazykoch, pekné zamestanie, osamostatnenie, nájsť si partnera a založiť si rodinu. Aby časť zo mňa ožila znova a znova v mojich deťoch, vnúčencoch... pravnúčencoch. Toto sú želania, ktoré možno potrvajú pár rokov, kým sa splnia, no nechám sa prekvapiť. Nezabudnem však nikdy na jedinú vec, na jediného človeka. O ktorého sa chcem postarať aj ja a vrátiť mu lásku, ktorá mi bola daná. Je ním moja mama, ktorá ma postavila životu zoči voči, pretože život čaká na nás... a my... čakáme na život.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk