Nechajte žiť lásku, pretože láska je krehká ako kvetina

Kto vlastne vie čo je to láska? Každý človek na tejto zemi, každý živý tvor chápe pod pojmom láska niečo iné. Opýtaj sa prváčika čo je to láska. Odpovie Ti:"Moje autíčko,môj pes,moja mamička...". Keby si tú istú otázku položil starcovi, možno by zvraštil tvár a povedal by:"Nepamätám sa",alebo: "V živote som nič krajšie nepoznal".Kto potom vie,čo znamenajú iskry "preskakujúce"medzi dvoma protipólmi-mužom a ženou, čo znamená cit, ktorý sa nedá opýsať, ktorý možno vyjadriť len nežnosťou? Ten pocit by sa dal vyjadriť-na to musia byť dvaja.Tá skutočná čistá a pravá láska,s ktorou sa človek stretáva je materinská láska.Matka od prvých chvíl, keď pocíti, že pod jej srdcom bije ešte jedno strdiečko, poznáva to, čomu sa nič na svete nemôže vyrovnať.Je to láska, ktorá vytvára pevné puto medzi ňou a dieťatkom,ktorému darovala život a ktoré ju tak veľmi potrebuje. Ako sa dieťa narodí nemiluje len svoju mamu,ale postupne ako poznáva svet, jeho krásy a nástrahy, ako sa z neho stáva dospelý človek, naučí sa milovať lesy, jazerá, zvieratá, dážď.. .A v tom okamihu, keď poznáva, že to všetko je krásne a nepopísateľné, jedinečné, prebúdza sa v ňom láska k prírode. Potom poznáva prvú lásku, začína sa dotýkať dovtedy neznámej dospelosti. Prvá láska býva väčšinou platonická a nevyplnená. A to je práve to najkrajšie.Človek, vlastne ešte vždy len dieťa, si ju môže tak skutočne rafinovane vysnívať,že chvíľami má pocit, že to nie je len jeho fantázia, ale skutočná a ozajstná láska.
Ak sa človeku prvá láska nevyplní a nemá možnosť sklamať sa v nej, nehrozí mu, že kukla, ktorá sa zmenila v motýľa pozná pravdu o plameni, až keď mu zhoria krídla. Čo potom s popolom ak tú šancu spáliť sa človek predsa len dostane? Kto vie? Zas tá tupo znejúca otázka. Ale taká je už láska. Rozvracia životy nás ľudí, ženie človeka ku skaze, obracia hore nohami všetku rozumnosť a ohľaduplnosť, premieňa cnostné ženy na pobehlice, alebo ich doženie k samovražde a mužov, ktorí boli vždy čestní a priami premieňa na lotrov a vrahov. Ani po čase, keď človeka sklamanie z prvej lásky prebolí a spomína na lásku bez horkého blenu v ústach, ktorý musel prežrieť, pretože prvá láska nech je už akákoľvek, vždy určitým spôsobom bolí, ani vtedy ho neopúšťa. Dá sa povedať, že s ním ide po celý život.
Keď sa z človeka stáva muž a zamiluje si nejakú ženu, býva spravidla podobná jeho matke alebo práve prvej láske.

Je to náhoda? Klam?Možno.Každá žena má vlastnosti vlastné len jej a ak muž na tú ktorú miluje žiarli, býva v tom viac seba- lásky ako lásky. Koho tým chce príroda vlastne potrestať? Muža? Ženu? Oboch? A prečo vlastne? Prečo tu platí, že kto pre svoju lásku netrpel, nepozná čo pravá láska je? Prečo v láske platia nejaké pravidlá? A kto ich stanovil? Ten predsa musel poznať lásku, význam a štýl tohto slova. Prečo potom nenaučil milovať muža milovať svoju ženu bez kúska jedu žiarlivosti, bez toho aby boli sami zo seba sklamaní.Sklamanie.. . Koľko ich len bude? Päť.. osem či desať? Nie, to ešte nik nevie, to ešte nemôže nik vedieť, veď neustále hľadáme tú pravú lásku.Opäť slovo láska. Keď sa človeku zdá, že je v cieli, na konci svojej trate, vtedy zakopne a spadne.Musí sa postaviť, vrátiť na začiatok, na štart. Musí začať lepšie, krajšie. Tak teda kto vie čo je to láska?Tá pravá. Ako ju chápať,poznať, porozumieť jej?Ako veriť, že existuje?Koho sa opýtať? Starca či prváčika?...