Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Elitárstvo v Cirkvi

Možno sa niekto zarazí nad nadpisom tohto článku a v duchu sa opýta o čom tu chcem písať. Rád to vysvetlím. Najprv však musím hneď v úvode urobiť „odbočenie od témy.“ Toto odbočenie bude spočívať v upozornení, že sa nebudem zaoberať Cirkvou ako celkom, ale len miestnou Cirkvou – našou farnosťou. Chcel by som sa tu zamyslieť nad existenciou elít vo vnútri našej farnosti. Budem sa zaoberať prítomnosťou a pôsobením privilegovaných skupín ľudí – ľudí, ktorí majú väčšie právomoci ako ostatní „bežní“ veriaci. Výraz „elita“ chápem neutrálne, bez akýchkoľvek negatívnych citových zafarbení. Domnievam sa, že existencia takýchto skupín (elít) je v našej farnosti neodškriepiteľná. Všimne si to každý, kto sa aspoň trochu bližšie zaujíma o život vo farnosti.
Prvá veľmi dôležitá otázka v problematike elít vo farnosti znie: „Je existencia týchto elít vo farnosti prípustná? Môžu vo farnosti existovať takýto „privilegovaní“ ľudia? Alebo je to jav negatívny, ktorý by sa vo farnosti za nijakých okolností nemal vyskytovať?“ Domnievam sa, že prítomnosť elít vo farnosti (ako aj v každom spoločenstve cirkevnom, či svetskom) je nie len tolerovateľná, ale dokonca potrebná. Niekto by mohol povedať, že tento môj názor je úplne nesprávny. Veď všetci ľudia sú si rovní, čo by malo platiť predovšetkým v Cirkvi, a teda aj vo farnosti. Toto je pravda, ale moje tvrdenie rovnosť vôbec nepopiera. Hodnota a význam každého laika vo farnosti je rovnaká. Medzi veriacimi laikmi neexistuje žiadna hierarchia. Každý veriaci vo farnosti je rovnako dôležitý.
Čo do hodnoty ľudskej osoby sú si všetci ľudia rovní. Upratovačka má rovnakú hodnotu ako vysokoškolský profesor, baník ako právnik atď. Rozdiel spočíva v inom. Nie každý z nich potrebuje pre výkon svojej funkcie rovnaké výsady. Pochybuje vari niekto o tom, že ak sa má sanitka rýchlo dostať na miesto nehody, musí mať povolenie (privilégium) porušiť predpisy cestnej premávky? No potrebu elít potvrdzuje aj iný, dôležitejší fakt. Sám Ježiš ešte počas svojho pozemského účinkovania ustanovil určitú elitu, ktorej pridelil zvláštne privilégiá a výsady. Dvanásti apoštoli boli takouto elitou (len apoštolom vykladal podobenstvá, len oni s ním slávili poslednú večeru, iba ich vzal so sebou do Getsemanskej záhrady...). Zdá sa, že existencia elít vo farnosti sama o sebe nie je niečím zlým a škodlivým.

Problém elitárstva spočíva v čomsi inom.
Čo značí, že niekto je príslušníkom elity vo farnosti? Príslušníkom elity vo farnosti je každý, kto patrí do skupiny ľudí, ktorí zastávajú nejakú funkciu vo farnosti a s výkonom tejto ich funkcie sú spojené určité privilégiá, právomoci, ktoré nemajú ostatní členovia farnosti. Jednoducho povedané elitou (nie v negatívnom zmysle) v našej farnosti sú členovia farskej a pastoračnej rady, členovia redakčnej rady farského listu, vedúci speváckych zborov, lektorov, žalmistov, animátori „stretiek“, vedúci miništrantov atď. Ich práca je pre farnosť potrebná a prospešná. Bez ich pomoci by naši kňazi chod farnosti asi ťažko zvládli. A podobne ako sanitka, aj títo príslušníci elity vo farnosti potrebujú pre svoju prácu určité privilégia. Veľmi dôležitý je dôvod, prečo majú mať príslušníci elít spomínané privilégiá. Určite by nikto nepovažoval za správne, ak by šofér sanitky porušoval predpisy len preto, aby stihol začiatok futbalu. Zneužil by tým svoje privilégiá, ktoré sú mu dané pre službu druhým, vo svoj vlastný prospech. A to sa niekedy stáva príslušníkom elít v našej farnosti. Aj oni dostali svoje privilégiá len preto, aby s ich pomocou mohli lepšie slúžiť ostatným vo farnosti. No aj oni niekedy podľahnú pokušeniu využiť privilégiá vo svoj prospech.
Kto má viac privilégií, má zákonite aj väčšiu zodpovednosť. A varovanie pred takýmto počínaním je jasné: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lk 12, 48b)
Nakoniec prosím všetkých členov elít v našej farnosti, aby urobili podobne. Nežiadam, aby sa každý verejne ospravedlnil za zneužitia privilégií, ktorých sa dopustil. Stačí, ak sa ospravedlní v tichosti. Tým, ktorým ublížil… Hlavne sa však prestaňme správať „elitársky“ a zneužívať privilégiá, ktoré sme dostali pre službu druhým.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk