Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Láska nie je len slovo - úvaha

Narodiť sa pre lásku, žiť pre lásku, zomrieť pre lásku... Veta akoby vystrihnutá z lacných románov, ktoré sú výstižne označované ako „ľahké čítanie pre ženy“. Opojenie z romantiky letných nocí v náručí milovaného, ktoré však rýchlo vyprchá. Sladké bláznovstvo určené len pre naivných rojkov, ešte nezasiahnutých krutou realitou života.

Slová lásky k mužovi či žene, čistej a úprimnej, nám - nezasväteným do tajomstiev tohto najmocnejšieho citu, možno nič nehovoria. Snáď sme už zažili ten pocit prvého zamilovania sa, okúzlenia, príťažlivosti. No potom prišlo prvé sklamanie, bolesť, ktorá bolí často najdlhšie. Práve v takýchto situáciách nám - ľuďom láska najviac chýba. Keď je pre nás samozrejmosťou, súčasťou každodenného života, nedokážeme dostatočne oceniť jej neobyčajný prínos do nášho života. Ale keď ju stratíme, náš život sa stane ochudobnený o tú najväčšiu radosť.

Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Veď každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia, keď sa nám všetko navôkol zdá byť nádherné, životné prekážky zrazu nepokladáme za podstatné, problémy, ktoré nám dovtedy robili starosti hádžeme za hlavu a radšej si užívame slobodu a slasť zo silného, doposiaľ nepoznaného citu. V srdci túžime po veľavravných pohľadoch, romantických slovách, pohladeniach, ktoré by pre nás dostávali zvláštny zmysel.

Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosť časom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajú skúsenosti, stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivú nahradí láska pokojná, verná. Vraví sa, že každý vek má svoju lásku, no myslím, že vždy bude pre človeka znamenať to isté - zmysel života, naplnenie túžob a snov.

Najfrekventovanejšími slovami v piesňach všetkých jazykov sa stali túžba, záujem, bolesť, viera, smútok a milovanie. Nie sú to vari synonymá tohto zázračného citu, tak často omieľané jazykmi generácií už od stvorenia sveta? Musíme si dobrovoľne priznať, že človek je od lásky závislý. Nedokáže žiť bez nej, je súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a na to v nijakom prípade nesmieme nikdy zabudnúť.

Vo všeobecnosti sa dajú rozlíšiť viaceré druhy lásky: láska k žene či mužovi, k rodine, priateľom, známym alebo láska k Bohu, na ktorú sa často zabúda. Každá vášeň či pobláznenie raz môže pominúť, hádka alebo nedorozumenie razom preruší dobré vzťahy s rodinou a priateľmi, vzdialenosť spôsobí skôr či neskôr stratu kontaktov na známych či neznámych... Boh však vždy zostane s nami, v dobrom či zlom, v šťastí i trápení, chudobe aj bohatstve. Je našou rodinou, priateľom i životným druhom celý život a dokonca i po ňom. Láska k nemu je zakorenená hlboko v nás, i keď o nej možno ani nevieme. Je to skrytá vďačnosť, tichá prosba vyslovená k nebesám s nádejou a vierou, že nám On a jeho láska k nám pomôžu prekonať i tie najťažšie skúšky v živote.

Ten, kto si nevie vážiť božie dary, ktoré sa mu v hojnosti ponúkajú každý deň, ten, kto nevie milovať, kto potláča svoje city a nevie si priznať závislosť svojho biedneho života od šťastia a pomoci blížneho, pre toho je láska iba slovom, pojmom, označujúcim zložitý reťazec chemických reakcií v ľudskom tele, ktorého následkom je vzájomná príťažlivosť dvoch ľudí. Takého človeka, možno necitlivého či chladnokrvného, možno len ľutovať. Azda súdim príliš prísne, veď nie každý si sám zavinil redukciu svojich citov. No zdieľam názor s väčšinou ľudí na tomto svete, ktorí tvrdia, že netreba len prežívať, treba žiť. A bez lásky sa podľa môjho názoru celý život plnohodnotne prežiť nedá.

Som len mladé naivné dievča, často príliš ovplyvnené romantickými románmi či filmami. Priznám sa, vo svojom krátkom živote som viackrát zmenila názor na komplikovaný vzťah mužov a žien, raz sklamaná, inokedy potešená. Najviac zo všetkého sa bojím, že raz pominie tá éra sladkých ideí a snov, v ktorých žije moja neskúsená duša, že sa budem musieť postaviť zoči-voči sklamaniu zo stroskotaných vzťahov. No napriek všetkému pevne verím, že láska pre mňa nezostane len prázdnym slovom, ale nádejou pre budúce generácie, že tento svet sa niekedy naozaj prebudí do krajšieho a pokojnejšieho dňa, ako je tomu práve dnes.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk